pm.mymon.name

A nastal čas nasadiť strechu na podvozok.

Všetko išlo bez problémov a krásne sadlo ako má.

Balkón (č.6) som nalepil natupo bez chlopní.


No a tu sa nedá nevšimnúť si, že NEsadlo všetko ako má.
Spodná časť štítu (č.7,8,9) nesedí na stene (č.1). Štít nieje podlepený, a stena je podlepená, takže kameň úrazu sa stala hrúbka papiera. Moja chyba.

Rožné oporné piliere (č.16,17)


a kamenný most (č.18,19), aj tu som sa trošku pohral s hrúbkou papiera, kamenné obrubníky som málinko zdvihol oproti hlinenej ceste.

Budova vodného mlyna je postavená, a začínam robiť prvé terénne úpravy. (č.20)


Pridané múriky (č.21,22)

Pripravujem si kamennú podperu (č,23,24) pod drevený žľab (ten až neskôr).
Z kancelárskeho zakladača som si vyrobil boky terénu (bočné rezy), papier je to veľmi tvrdý a pevný, a pritom ani nie hrubý (asi 0,3).


Pripravené diely som prilepil na druhú časť terénu (č.25),


a to celé prilepil na budovu, most a terén (č.20).

K mostu pridám ďalší oporný múrik (č.26)


a na steny oporné stĺpy (č.27,28)


plus malá drobnosť

Na rad prichádza mlynské koleso, zariadenie ktoré dáva tomuto modelu tú správnu šťavu, život, robí ho nádherným, rampampam.


Zo zápaliek postavená konštrukcia prilepená na múrik (č.21)

Poslednou časťou modelu je žlab (č.37) na prívod vody ku kolesu, a k nemu zopár oporných hranolov zo zápaliek.


Pre dnešok zatiaľ všetko, fotky hotového modelu dám neskôr aj s nejakým epilógom.

Řádné tempo si nasadil

Jeeeejoooooo totok som mal kedysi spatlané, mylá nostalgia, držím palce.

Ďakujem, som potešený, že sú reakcie, ďakujem.
to Group: model už je dávno hotový, to mi len toľko trvá vkladať sem fotky, - mať dom tienený proti EM vlnám má aj svoje nevýhody.
Na patlanie mám v podstate iba jeden deň v týždni, tak sa snažím vychutnať a užiť si to.
Niekedy stihnem zlepiť celý domček, a inokedy zase iba jedno koleso, ale hlavné je "zresetovať hlavu".

to Štefan: nostalgia ano, nento model som kedysi tiež staval pre moju polovičku keď sme spolu ešte len randili, no a deti ho potom "dostavali".
Dnes už sú deti veľké (väčšie) takže modeli už ostávajú neporušené, jediný koho zaujímajú som ja, a vždy keď idem okolo vitríny, tak mi vyčaria na tvári óóóbrovský úsmev a vytešujem sa ako "malý Jardo". Divná úchylka noné, kto je tým ešte postihnutý???