Ja by som ten plast charakterizoval tak, ako materiál, ktorý sa veľmi blbo farbí a plastárčinu ako neustálu a nutnú alchýmiu s postupmi a chemikáliami. Starý dobrý ŽaVeS, na ktorý sa môžem vždy spoľahnúť pri farbení papierákov, tu proste neplatí.
Farbiť treba na špeciálny základ (=modelársky surfacer), ktorý aspoň drží na plaste. Hoci máme tento základ, stále musíme byť opatrný pri používaní rozpúšťadlových farieb, lebo môžu ten plasť naleptať aj cez vytvrdnutý surfacer. Potom dúfať, že jednotlivé farby nezareagujú na predošlé vrstvy, že ich nestrhne maskovacia páska a že to pôjde nakoniec nejako zalakovať, aby to držalo po kope..
Tu je druhá fáza farbenia, ktorá dopadla ako inak, než fiaskom
Po nastriekaní bielej, pokračoval som farbenie trupu ružovou-magenta. Keďže potrebný odtieň nebol v ponuke dostupných modelárskych farieb, tak som kúpil tmavšiu magentu a bielu na jej zosvetlenie. Voľba padla na farby Vallejo, ktoré sú dostpné v celkom širokej škále odtieňov a veľa modelárov ich považuje za špičku. Bola to zlá voľba. Prvé problémy prišli už pri miešaní - hoci som obe fľaštičky pretrepal pred dávkovaním, biela sa čudne chovala, ako keby sa len hýbala hustá guča farby bralenke. Magenta tiekla v pohode, ale bielu bol problém vôbec vytlačiť pri dávkovaní, bola fakt hustá. Žeby už bola stará? Síce neviem, ktoré číslo môže byť rok na ozačení šarže, ale má napísané L-07-03 (ružová mala G-16-07). Čo je horšie, že sa nechcela ani poriadne rozmiešať, ostávali také drobné biele krupice na stenách fľaštičky, v ktorej som ich miešal. Dúfal som, že na druhý deň sa rozpustia, no pri naliatí do pištole a skúšobnom nástreku sa tá krupica objavila znovu. Tak som v zúfalosti nejako prefiltroval farbu do druhej fľašky cez jemnú sieťku a potom aj cez pančuchu.
Ešte pred striekaním som trup vymaskoval pomocou flexibilnej pásky Tamiya, zvyšok som zabalil do potravinovej fólie, krídla do papiera a nechal som vyčnievať iba winglety. Na motoroch som vymaskoval pylóny. Ružová kryla celkom dobre v druhej-tretej vrstve a po vyschnutí dala celkom homogénny povrch, bez výrazných krupičiek. Aj kontúry maskovania boli pekné, ostré. No čo sa mi nezdalo, že sa veľmi ľahko zotierala farba suchá na dotyk - na skúšobných vzorkách som to vedel zoškriabať už len dotykom nechtu. Preto som to nechal pre istotu týždeň schnúť pred ďalším farbením.
A dnes som sa dal na striekanie modrej. Keďže som mal obavy, vyskúšal som maskovacie pásky na mojich skúšobných vzorkách, na ktorých tú ružovú som síce vedel nechtom zoškriabať, ale farbu pásky nestrhli. To ma ukľudnilo a tak som vymaskoval zadnú časť trupu a smerovku. Modrú farbu som namiešal z akrylových Revelliek, ultramarinovú modrú č. 51 som trochu zosvetlil svetlou modrou č. 50. Išlo to v pohode nastriekať a na slnku to uschlo veľmi rýchlo.
A pri odmaskovaní príšla facka - páska parádne strhla tú ružovú na viacerých a najviditeľnejších miestach
Ja nechápem, čo to je za modelársku farbu, čo nedrží na modelárskom surfaceri po týždňovom schnutí a nevydrží odlepenie modelárskej maskovacej pásky, ktorá je tam nalepená pár minút.. Úprimne ľutujem, že som tie farby Vallejo kúpil, radšej by som bol priplatil 4 eurá a nechal namiešať deci autolaku.
Strašne ma to hnevá. Mal som sto chutí to hneď riešiť nejakou opravou, ale to by zrejme dopadlo ešte horšie, tak som radšej odložil, nech tá revellka poriadne vytvrdne a išiel som sa zabicyklovať.
Opraviť by to zrejme šlo prebrúsením a prístrekom ružovej. Horšie ale je, že neviem, či môžem bezpečne vymaskovať tú modrú farbu - keďže už bola striekaná na to nešťastné Vallejo.. Takisto už sa teraz "teším" na maskovanie na wingletoch či motoroch, pred strikaním stirebornej - hoci tie asi dám až po laku, no neviem, či to nejako ovplyvní tú mizernú priľnavosť ružovej.
