Karoséria je to najdôležitejšie pri každom plastovom modeli auta, takže jej treba venovať patričnú pozornosť. Vo väčšine prípadov je želaný výsledok hladký a dokonale lesklý povrch a do tejto skupiny zaraďujem aj môj Mustang.
Nakoľko by som sa rád vyhol podobným nepríjemnostiam ako počas stavby posledného plastového auta v roku 2018,
Chargera, rozhodol som sa tu spísať si postupnosť krokov, ktoré som vykonal s odstupom 4 rokov, počas ktorých som žiadny model auta nelepil, ale v priebehu ktorých som sa veľa naučil a v mnohom som sa zlepšil.
Môže sa to zdať smiešne, ale postaviť pozerateľný model auta je podstatne náročnejšie ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Nižšie uvádzam viac ako 20 dôvodov prečo je tomu tak:
Report
- 1. Ako prvé som z rámčekov vycvakal všetky potrebné diely a miesta, na ktorých boli k rámčeku prichytené som poriadne začistil.
- 2. Po takomto začistení som si pozorne zrakom a hmatom preštudoval každú kontúru karosérie, kedy som hľadal povrchové nedokonalosti na odstránenie. Za týmto účelom prechádzam po všetkých hranách centrofixkou. Nedokonalosti vylezú viac na oči a ľahšie sa odstraňujú - obrúsenie centrofixky = odstránenie nedokonalosti. Niektoré chybičky sa dajú odhaliť aj hmatom. Po identifikovaní chýb a zvýraznení hrán som celý povrch karosérie obrúsil brúsnou hubkou zrnitosti zhruba 1500. Našťastie ich tu moc nebolo a tak model ostal pomerne dosť "počmáraný".
- 3. Nasledovalo prehĺbenie takmer všetkých liniek na aute, predovšetkým dvere, strecha, rámy okien a kapota a to za pomoci rydla od Trumpeteru. Treba s ním opatrne, lebo akékoľvek ťahy mimo paneláž skončia nepeknými ryhami na miestach kde nie sú želané.
- 4. V štvrtom kroku som ku karosérii lepil všetky diely, ktoré majú mať vo finále rovnakú farbu. V tomto prípade predný nárazník a kľučky.
- 5. V piatom bode som prebrusoval a preryl všetky lepené spoje (nárazník a kľučky) a to mokrou cestou + boli tmelené a prebrusované ťahy rydlom na nesprávnych miestach. Dvakrát som rydlom vyšiel za okraj paneláže a doškriabal som karosériu, preto to upozornenie vyššie.
- 6. Karosérii som pred nástrekom surfaceru doprial celotelový kúpeľ vo vode s Jarou, v ktorej som štetcom z paneláže "vyzametal" nahromadené nečistoty z brúsenia. V tomto kroku sa zároveň karoséria zbavila prípadných otlačkov a mastnoty z mojich prstov.
- 7. Pred samotným striekaním surfaceru som vzduchom z pištole vyfúkal drobné zrnká prachu a prácu zdokumentoval rýchlymi fotkami.
- 8. Nasledovalo striekanie surfaceru. Na spätné zrkadlá, ktoré majú byť modro-čierne, som kvôli modrej použil biely surfacer. Body ako také dostalo surfacer čierny.
- 9. Surfacer mi odhalil dovtedy okom neviditeľné nedokonalosti, najmä na zadnom nárazníku boli po stranách dve chybičky krásy. Tie som obrúsil nasucho hubkou zrnitosti cca 1000 a následne som celé body vrátane spätných zrkadiel prebrúsil mokrou cestou brúsnym papierom zrnitosti 2000. Na záver som karosériu opäť raz vykúpal.
- 10. Po vyschnutí som striekal kontrolný nástrek surfaceru, ktorý som brúsil mokrou cestou brúsnym papierom zrnitosti 3000 a opäť nasledoval kúpeľ.
- 11. Ako som spomínal v úvodnom príspevku, nemám doma žiadne Tamiya farby v spreji, preto som sa rozhodol vyskúšať spraviť lesklý povrch z pôvodne matnej farby. Názov odtieňu farby vo verzii, ktorú staviam je podľa návodu German Grey, ktorú som mal len v matnej verzii XF-63. Farbu som riedil riedidlom Tamiya Lacquer Thinner a aplikoval som zhruba 2-3 vrstvy do úplného prekrytia tmavého podkladu.
- 12. Povrch som nechal dokonale preschnúť a na druhý deň som celé body lakoval lesklým lakom Tamiya X-22 riedeným s Tamiya Lacquer Thinner (pomer 30:70 v prospech riedidla).
- 13. Po vytvrdnutí laku som na streche a na pod spojlerom vymaskoval a striekal 3 drobné kruhové detaily. V tomto kroku boli striekané aj spätné zrkadlá modrou farbou X-4. Po jej vyschnutí som si uvedomil, že zrkadlá dostali zrejme príliš veľa modrej farby a sú podstatne tmavšie ako modré dekály, s ktorými by mali odtieňovo ladiť.
- 14. V nasledujúcom bode som asi 3 večery venoval dekálom. Aplikované boli len za pomoci Decal Softu od Revellu, s ktorým som našiel spoločnú reč a naučil sa ho používať. Mám doma aj iné "vodičky" na dekály, zrejme lepšie, ale tie som ešte neskúšal. Tie dekály, ktoré sa mali centrovať na stred nebolo úplne jednoduché vycentrovať, ale nakoniec sa to myslím celkom podarilo. Najzložitejšie potom bolo zrkadlové lepenie dekálov (ich umiestňovanie na také miesta ako na opačnej strane auta). Posledný dekál som príliš rozmočil s Decal Softom, až sa mi ho podarilo natrhnúť a v mieste natrhnutia bolo vidieť šedú farbu.
- 15. Počas toho ako schli dekály som mokrou cestou prebrúsil brúsnym papierom zrnitosti 2000 príliš tmavé spätné zrkadlá a opäť si tak pripravil hladký povrch na ich prestriekanie.
- 16. Natrhnutý dekál z bodu č. 14 som v tomto bode mokrou cestou jemne prebrúsil (2000 grit), opatrne vymaskoval krycou páskou a prestriekal lesklou bielou X-2. Pri tejto príležitosti som rovnakou farbou prestriekaval aj prebrúsené spätné zrkadlá. Farbu som riedil s Tamiya Lacquer Thinner.
- 17. Nasledovalo prestriekanie spätných zrkadiel lesklou modrou X-4, ale tentokrát som mal po ruke karosériu a porovnával som sýtosť modrej farby spolu s dekálmi. Metalickou modrou X-13 som zas striekal drobný detail, ktorý bude vo finále nalepený na streche.
- 18. V drogérii som si kúpil jemný štetec na make-up, ktorým som oprášil čiastočky prachu na karosérii pred jej lakovaním. Pred tým ako na body dopadli prvé vrstvy laku, som ešte celé body ofúkal od zbytkov prachu pomocou pištole a vyššieho tlaku vzduchu. Tentokrát som výsledok lakovania chcel mať naozaj solídny, tak som si zadovážil nový lesklý lak Mr. Color GX 100 Super Clear III. V nádobe je relatívne hustý, tak som ho riedil vo väčšom pomere (1:4) s riedidlom Mr. Color Leveling Thinner. Hneď skúšobný nástrek podkladového papiera na stole a čiernej rukavice na ruke ma presvedčil, že to bola správna voľba. Naozaj krajší lesklý výsledok som ešte nevidel (odporúčanie mám na základe YTB kanála PLASMO). Tentokrát som do pištole vložil 0,5mm hrubú ihlu, s ktorou som mal na jeden ťah väčší záber, čo výsledku tiež určite pomohlo. Lakovaná bola celá karoséria, spätné zrkadlá a aj ten detail zo strechy, pričom som naniesol hneď dve vrstvy laku.
- 19. Maskovanie, farbenie (X-18) a lakovanie (X-35) všetkých okien vozidla, to bol krok číslo 19. Tamiya k modelu pribalila krycie pásky, ktoré pasovali a fungovali naozaj perfektne. Okná sú farbené z vnútorných strán, okrem čelného skla, ktoré sa zo spodnej časti farbí aj z vonkajšej strany. Pri oknách mám problém s materiálom, ktorým sa ich snažím vyleštiť. Zatiaľ používam len bežné handričky na okuliare, ale na týchto čírych dieloch robia jemné ryhy. Asi budem musieť zainvestovať do niečoho lepšieho ..
- 20. V tomto bode som celé body a spätné zrkadlá prebrúsil mokrou cestou brúsnym papierom zrnitosti 5000 a model som následne okúpal v čistej studenej vode (nie v teplej, lebo ide o plast!), pričom som sa štetcom snažil z povrchu a hlavne z paneláže vymiesť obrúsený materiál. Treba byť veľmi jemný, no aj napriek maximálnej jemnosti som na 7 miestach, predovšetkým na rôznych hranách, nechtiac obrúsil s lakom aj farbu. Zakaždým má poškodenie doslova len pár desatín milimetra, ale je to vidieť. Tiež som bol moc hrubý na prednom nárazníku, kde sa mi "podarilo" čiastočne zbrúsiť aj jeden dekál - tú červenú šípku, takže budem musieť opravovať. Na fotkách som tieto miesta označil červeným kruhom. Predpokladám, že je to slabou vrstvou laku, takže nabudúce musím pridať aspoň dve ďalšie vrstvy.
- 21. V nasledujúcom kroku som celé body a spätné zrkadlá vyleštil brúsnou pastou Tamiya Polishing Compound FINE a to za pomoci handričky na okuliare. Krátko po vyleštení som zo všetkých špár a zákutí, vodou striekanou z pištole za pomoci vyššieho tlaku, dostával preč usadenú a nerozotretú pastu. Airbrush je na toto fakt perfektný a behom pár minút pasta zmizne aj z tých najťažšie prístupných miest. Netreba sa báť, povrch sa pri striekaní správa rovnako ako pri umývaní auta - voda na ňom tvorí guličky, ktoré vzduch z pištole len odfukuje preč.
- 22. Nasledovala oprava obrúsených miest z bodu č. 21. Všetky miesta som v čo najtesnejšej blízkosti vymaskoval krycou páskou a prestriekal (červenú šípku som najprv strekol lesklou bielou a až následne lesklou červenou). Po odmaskovaní som ich zľahka mokrou cestou prebrúsil (5000 grit) a zalakoval lesklým lakom GX 100 Super Clear III. Po jeho vytvrdnutí som lakované plochy opäť raz mokrou cestou prebrúsil (5000 grit) a vyleštil tou istou brúsnou pastou ako o bod vyššie. Výsledok na tej červenej šípke a pod ňou nie je úplne top, ale snažil som sa ako som len vedel. Je to len ďalší dôvod, aby som nabudúce dal viac vrstiev laku. Našťastie škrabance na zadnom nárazníku, hrane strechy a po bokoch predného nárazníku sa mi podarilo zakryť na nepoznanie.
- 23. Jedným z posledných krokov ako dosiahnuť finálny lesk bolo opätovné vyleštenie karosérie a spätných zrkadiel, ale tentokrát za pomoci jemnejšej brúsnej pasty Tamiya Polishing Compound FINISH. Po vyleštení som opäť vodou z pištole a pri vyššom tlaku vyplachoval všetky usadené zvyšky nespotrebovanej pasty. Z auta sa s trochou nadsázky stalo "zrkadlo" (na predposlednej fotke na kapote je vidieť v odraze moja hlava s foťákom), takže s výsledkom leštenia som spokojný.
- 24. V predposlednom kroku som poctivo vymaskoval a polo-lesklou čiernou X-18 prestriekal "rámy" okien. Po vyschnutí boli lakované lakom od Tamiye X-35. Rovnako tak som spravil aj so spätnými zrkadielkami, ktoré majú byť z veľkej časti čierne. Po odmaskovaní som povrch trochu doleštil handričkou na okuliare bez použitia leštiacej pasty, nakoľko čierna farba je semi-gloss.
- 25.Úplne na záver som z vnútornej strany štetcom natrel strechu a "A stĺpiky" čiernou matnou farbou Vallejo (fotené krátko po maľovaní). Týmto krokom považujem karosériu tohto modelu za pripravenú na finálnu montáž.
Trvalo to viac ako mesiac, ale nakoniec to stálo za to.
Bodov v tomto zozname by mohlo byť kľudne aj o 5-6 menej, určite do 20, ale vďaka mojej "šikovnosti" sa celý zoznam prác o opravy rozšíril.
Nebyť tých ošúchaných miest v bode č. 21, bol by som s výsledkom fakt mega spokojný. Je to pre mňa obrovský pokrok v porovnaní s Chargerom čo sa procesu, ale predovšetkým výsledku ako takého týka.
Do budúcna si tu spíšem pár hintov, ktoré budem chcieť skúsiť zmeniť:
* Obrúsiť priamo farbu karosérie po jej nástreku, následne aplikovať dekály a až potom lakovanie s GX 100.
* Aj keby som vyššie spomenuté nespravil, určite by som dal v súčte 3-4 vrstvy laku GX 100 na model (2 sedenia po 2 vrstvy = 2x2, teraz bolo len 1x2). Takto je totiž vidieť prechody na dekály, ale už som nejak nemal silu s tým viac bojovať, najmä ak sa objavili ďalšie nedokonalosti, ktoré ma utvrdili v tom, že to bude len model do vitríny.
* Takýto matný podklad sa mi vo výsledku naozaj páči a zvažujem, že to nie je poslednýkrát, čo som spravil auto, ktorého základ tvorí matná farba.
* Potrebujem si zohnať aj jemnejšie brúsne papiere a nejaké jemné brúsne špongie od Tamiye.
Nasledovať by mala kompletácia drobností z posledného príspevku a pokus o opravu poškodeného dekálu na spojleri.
"Vďaka" opravám z bodu č. 21 asi viem ako na to.
nemam slov , perfektné vlákno a model vyzerá tip top už teraz. Oliver si to zase valí 
Skoda ze sa neda dat na slovenske znacky, cena by bola vyssia… 