Nastal ďalší významný progres, jeden z posledných pred tým, ako to tu finálne uzavriem - vyrobil som si podložku.
Tentokrát som zvolil odlišný postup, ktorý sa mi zatiaľ javí ako najideálnejší, a preto sa tu s dovolením trochu rozpíšem (pre budúce moje výtvory).
Report
Začal som klasicky - styrodurom. Odporúčam každému, kto ho ešte neodskúšal. Na tvorbu podložky a jednotlivých jej častí je úplne top (nabudúce chcem skúsiť spraviť časť budovy). Môj najväčší problém pri práci s ním je jeho rezanie. Ideálne by bolo použiť nejaký horúci drôt, ale žiadnu takúto mechanickú vychytávku nevlastním, tak som si musel vystačiť s obyčajným zalamovacím nožom OLFA. Tak ako u mňa už býva zvykom, rezy nemali s kolmosťou nič spoločné .. ale šak čo, nerovnosti zakryje aj tak obloženie z balzy. Idea bola jednoduchá cesta z už suchej hliny, v ktorej sa nachádza vyjazdená cesta a po stranách menšie kopčeky. Bolo predsa potrebné zamaskovať ten zle spojený a nepekne vyzerajúci pás na ľavej strane... Pre imitáciu kopčekov som si k sebe zlepil kúsky styroduru a tie následne nožom a inými predmetmi tvaroval do požadovaného tvaru. Áno, lepšie by bolo použiť hrubší styrodur, ale taký som nemal (beriem si zbytky z kontajnerov po zateplovaní panelákov na sídlisku). Na mieste budúcich vyjazdených "koľají" som musel do materiálu ísť hlbšie a na tento účel som použil spájkovačku. Toto odporúčam robiť na balkóne s prekrytými dýchacími cestami. Styrodur pri topení riadne zapácha a pravdepodobne nie je zdraviu zrovna dvakrát prospešný.
Boky podložky som oblepil balzou hrúbky asi 1,5mm. Balzu som lepil herkulesom a k podložke bola uchytená väčším množstvom špendlíkov do nástenky (tými kovovými s veľkou plochou hlavičkou). Keď lepidlo uschlo, obrezal som balzu okolo nerovností povrchu s malinkým presahom nad povrch. Po vytiahnutí všetkých špendlíkov som diery zalepil nastrúhanými špáradlami, ktoré som do dier lepil herkulesom. Po ich vyschnutí som balzový rám prebrúsil šmirglom (aspoň 600kou).
Ako imitáciu povrchu cesty som použil na vzduchu tvrdnúcu hmotu - keraplast, ale tentokrát som sa nechal nahovoriť na jeho odľahčenú verziu. Tá má +/- rovnaké vlastnosti ako jej klasická verzia, ale nabudúce by som si už asi kúpil normálne balenie. Táto odľahčená sa lepila jak žuvačka a pre prácu bolo potrebné väčšie množstvo vody ako pri práci s klasickou verziou keraplastu. Ale v konečnom dôsledku splnila svoj účel. Do miest, kadiaľ prechádzajú pásy vozidla som vtlačil ich vzor a do stredu som plochou pinzetou spravil pár rôznorodých ťahov a niekam náhodne umiestnil väčší kameň. Kým bola vlhká, vtlačil som do povrchu zrnká piesku a hliny. Celkom ma prekvapilo ako do druhého rána hmota popraskala .. (čakal som to v menšej miere).
Ďalej som sa pustil do okolitého prostredia cesty. Zmiešal som si herkules, jemnú hlinu, prach z poľnej cesty, piesok, najemno nadrtenú žltú tehlu a samozrejme trochu vody a túto zmes som štetcom natupoval na celý okolitý povrch (aj zvrchu na obrezané balzové lišty - ale to som urobil aj s keraplastom). Kým bola zmes vlhká, posypal som ju opäť jemnou hlinou, pieskom a prachom z poľnej cesty, niekde som pridal pár drobných kamienkov a nechal poriadne preschnúť. Následne som keraplastom okolo vyjazdených "koľajníc" skúsil napodobniť vytlačenú pôdu a opäť nechal na vzduchu zaschnúť. Rozdiel kde je a kde nie je vytlačená pôda je možno vidieť na prvých troch fotkách.
Tu som si uvedomil, že som mohol šírku "koľajníc" mať aj väčšiu, ale už nebol priestor spraviť krok vzad.
Pred ďalším pokračovaním som celý balzový rám pretrel zriedeným herkulesom s vodou. Malo by to údajne mať kladný efekt pri farbení, nakoľko balza ako taká má tiež nejaké tie chĺpky, tak uvidíme. Po vyschnutí je na dotyk cítiť, že jej povrch je taký .. no iný.
Na rad prišla najzábavnejšia časť celého procesu - "zprírodnňovanie", ale tentokrát som chcel mať podložku naozaj pestrú a rôznorodú. Do stredu cesty som nasypal opäť hlinu (rôzne veľkosti zŕn, smerom do stredu cesty menšie a menšie), piesok, morskú trávu a malé kamienky a zalepil som ich rozriedeným herkulesom s kvapkou saponátu na riad. Následne som na celú plochu natrúsil nastrihanú morskú trávu, ktorej mohlo byť zrejme aj viac, a drobné kamienky rôznych veľkostí a tvarov. Všetky takto pridané ingrediencie som lepil pipetou a opäť zmesou lepidla, vody a saponátu a celú podložku som nechal dôkladne preschnúť.
Niekedy v tomto momente som si vyskúšal do podložky nasadiť Hetzer a prišiel som na to, že dodatočne pridávaný keraplast, ako kvázi vytlačená pôda, zúžil šírku "koľajníc" a model levitoval vo vzduchu. To je dôvod toho, prečo som vyššie napísal, že nabudúce by som robil tieto časti podložky širšie. Označil som si teda ceruzkou pozíciu tanku a v týchto miestach som z vnútorných strán vytlačenú hlinu, ala keraplast, obrusoval až kým mi model opäť pekne nesedel na povrchu. Zbrúsené plochy keraplastu som potom ostrou pinzetou rozbíjal, aby nepôsobili ako stena (aj keď miestami to podľa mňa nie je na škodu). Myslím, že toto brúsenie vo výsledku ani nebude vidieť. Minimálne vynaložím maximálne úsilie na to, aby nebolo ..
Nasledovala tráva. Trávu som tentokrát nesadil celoplošne, ale lepidlo som nanášal len tak lokálne podľa chuti a citu. Vytiahol som už dávnejšie vyrobený aplikátor statickej trávy a postupne som "nasadil" najprv 4mm a vzápätí na to 6,5mm dlhú statickú trávu. Po uprataní bordelu, ktorý z toho okolo podložky zákonite vždy vznikne, som na niektoré miesta pridával trsy z 8mm a nakoniec až 12mm dlhej statickej trávy. Trsy som robil priamo v rukách pri vyberaní zo sáčku. Tie už sú lepené čistým herkulesom. Kde tu som pridal rôzne suché machy, ktoré som si toto leto nazbieral na dovolenke v Tatrách a tiež jeden krík (ten je samozrejme kupovaný). Napadlo mi, že z skúsim z ďalších druhov kríkov, ktoré mám kúpené, použiť len niektoré ich časti (doslova konáriky) ako samostatné rastlinky a veru bol to veľmi dobrý nápad. Takto som pridal niekoľko ďalších druhov rastlín, aby podložka bola čo najviac rôznorodá. Po jej nafarbení mám v pláne skúsiť ešte niečo pridať, zasa niečo malinko odlišné. Tak uvidím, či to vyjde ..
A to je aktuálny stav.
Dúfam, že sa mi podložku podarí čím skôr nafarbiť, mám už presnú predstavu čo a ako a tým pádom by som to tu rád po viac ako roku konečne ukončil.