Po vyše mesiaci som sa konečne dostal k modelu na dlhší čas
Až na koncové svetlá a zásterky je korba hotová. A aby to bolo spravodlivé, hneď na začiatok napíšem, že bez Spidovej pomoci by to nebolo možné. Bočnice som podlepoval kancelárskym papierom, pretože na tú mierku som sa fakt obával, že budú príliš mäkké. Tým pádom nabrala nejaké desatinky a plachte chýbalo v obvode cca 4 mm, aby sa na ňu napchala (+ mala pár nepekných poškodení, asi spôsobených častým vyberaním roztriedených dielov z obalu). Svoj problém som tlmočil autorovi a ešte v ten deň som mal na emaili novú plachtu, dokonca upravenú presne na potrebné rozmery, stačilo už len vytlačiť v miestnom kníhviazačstve. Takže ešte raz ĎAKUJEM
.
Plachta bola zároveň jedným z najväčších dielov, aký som kedy spracovával. Rozmýšľal som, ako ju troška upraviť, aby nabrala na realistickosti. Poštudoval som pár fotiek skutočného LIAZu a nakoniec som sa rozhodol pre takýto postup :
Obrysy trubkovej konštrukcie pod plachtou som naznačil podložením drôtu na miesta, kadiaľ prechádzala a tlakom bruškami prstov som papier natvaroval. Je možné aj tie miesta slabo navlhčiť, ale ja som to nerobil (pri prvom pokuse s pôvodnou plachtou áno).
Ďalšou úpravou bol pokus o naznačenie previsov a zvlnenia plachty. Najprv som štetcom silno namočil rub dielu
Potom som vzal nástroj s guličkou na konci a začal pretláčať z lícnej strany tvary plachty. V tomto som nasledoval predtlačené tieňovanie, ktoré nakoniec vernosti ešte viac dopomohlo. Diel nedoporučujem pri tomto postupe vystrihovať, je lepšie ho nechať s čo najväčšími okrajmi (opäť poznatok získaný pri prvej plachte, v liste s dielmi však človek nemá toľko miesta okolo dielu, ako keď si ho vytlačí jednotlivo...). Finálny vzhľad som odfotil z rubovej aj lícnej strany oproti vonkajšiemu svetlu.
Na nervy bolo vyrábanie množstva malých očiek, cez ktoré je vedená šnúra upínajúca plachtu. 0,33 mm drôt som najprv natrel bielou farbou a až potom odstrihoval a tvaroval oká. Konštrukciu pod plachtu som robil z hliníkového drôtu a aby som si aspoň trocha pomohol zachovať jej súmernosť, narysoval som si miesta trubiek na kartón, prilepil tam ruličky papiera aby to držalo a následne pripájal pozdĺžne trubky. Sekundové lepidlo trucovalo riadne, škoda reči....
No a na záver hotová korba, aj zaprášená. Na lanko som použil hrubšiu niť a na vertikálne pásiky kože zasa odrezky z farebného papiera (preložený, zlepený aby bol hrubší).
Kedy bude ďalší postup, si ani netrúfam odhadovať
