Troch som upratoval na disku a napadlo ma, že by som sem mohol zase niečo zavesiť zo svojej modelárskej histórie..
Scheuerle/Nooteboom InterCombi
Asi každý sa raz spustí do nejakého megalomanského projektu, a pre mňa to bol práve tento. Bolo asi vrchol môjho obdobia, kedy som sa zameriaval čisto iba na segment ťažkej a nadrozmernej dopravy. Jedná sa o modulárny systém, ktorý umožní vyskladať podvalník podľa potreby. Okrem kolesových podvozkových modulov sú k dispozícii rôzne hlbinné lože na prevoz transformátorov, nádrží a pod. a takisto prvky na ťahanie, a to tzv. labutí krk (pre ťahanie cez točnicu ťahača) alebo rôzne oje. Zvolil som typ modulov s 8 kolesami v jednej osi s technickou únosnosťou tuším 32 t na jednu takúto os. Zavesenie je hydraulické s dvoma výkyvnými nápravami v jednej osi, všetky z nich sú riadené.
Stavbu som začal zháňaním podkladov. Keďže išlo špecialitu, nebolo k dispozícii príliš veľa obrázkov a internet som mal dostupný v tej dobe iba odmedzene. Napísal som výrobcovi list so žiadosťou o mateirály a poslali mi brožúry a špecifikácie aj so základnými rozmermi modulov, takže mal som sa od čoho odpichnúť. Rozhodol som sa postaviť 2, 3, 4 a 5-osé moduly, ktoré umožnia celkom veľa variácií, navyše aj takú, kde sú dva rady podvozkových modulov vedľa seba. Ako už tradične, nakreslil som bokorys a nárys všetkých modulov v mojej mierke 1:25 a začal som stavbu lepením rámov jednotlivých modulov. Čo si tak pamätám, pri tejto stavbe som dal šancu disperznému lepidlu - dostal som na Vianoce fľašu Duvilaxu Express, lebo mame vadilo, že v kuse fetujem Kanagóm
Zistil som, že aj disperzné lepidlo má niečo do seba a Kanagóm som obmedzil na podliepanie, kde nespôsobil skrútenie. Veľkosériová výroba 28 náprav a 114 kolies (14x8=112 + 2 rezervy) mi dala zabrať, ale nejako som to zvládol. Ako vidíte na fotkách, kolieska som ešte stále robil starým spôsobom - natáčaním pásikov papiera, tak boli aj celkom ťažké a narezal som na ne dobrú kopu baliaceho papiera! Ale prvýkrát som sa pokúsil o náznak dezénov - nalepením úzkych pásikov na behúň. Nápravy som robil zatáčacie, mierne pruženie a aby všetky kolesá sedeli na zemi som dosiahol oválnym otvorom pre osku, spájajúcu pár dvojmontáži. Všetko som farbil ešte ručne (červená farba vypaľovačka Neolux, zvyšok syntetika), a narazil som v garáži na matnú čiernu tabuľovú farbu, tak som to skúsil a odvtedy som pneumatiky prestal prefarbovať čiernou centrofixkou. Farbenie častí s detailmi a drôtmi (havne labutí krk) išlo štetcom fakt pomaly.. Po stavbe podvozkových modulov a labutieho krku som ešte postavil lože, ktoré sú tiež kombinovateľné aj s vysúvateľnými nosníkmi.
Megalomanský ráz sa prejavil na na dĺžke celej stavby: Tá trvala 1 rok a 2 mesiace, čo bolo v porovnaní s predošlými stavbami extrém na moje vtedajšie pomery. Začal som v decembri 2003 a dokončil vo februári 2005, podľa mojich záznamov stavbe som sa venoval 243 dní. Pravda, model vznikal v období, keď som nastúpil na strednú školu (9/2004) a keďže som býval na intráku, v začiatkoch som tam nelepil a mohol som sa tomu venovať len cez víkendy a prázdniny..
Čo je trochu netradičné, že som začal robiť náves ešte skôr, než som k tomu mal postavený ťahač. Ten prišiel na rad až po dokončení. Toho ale už predstavím v ďalšej epizóde
Prvý krát som sa pokúsil aj o funkčné dvere, čím som pôvodne nerátal (dvere boli vyrezané "počas chodu" už po nastriekaní kabíny). Dopadlo to celkom zle - dvere odstávajú a zbytočne kazia celkový dojem..