Maťo - vďaka, že si načal tému mesiaca a pridal si svoj detailný postup aj s fotkami
Skúsim teda niečo pridať aj zo svojich skúseností a postupov. Pravda, už je to celkom dávno, čo som naposledy lepil sklo do papieráku
Fólie
Ako materiál na zasklievanie používam predovšetkým fóliu, ktorá je určená ako obálka
pre hrebeňovú väzbu. Hrúbka je zvyčajne
200 mikrónov (0,2 mm) - na čelné a bočné sklá nákladiakov je to podľa mňa ideálny kompromis medzi tvárniteľnosťou a pevnosťou. Výhoda toho materiálu je, že sú to veľké A4-kové kusy fólie, číre a bez poškodenia.
Tenšie fólie sú tie
do premietačky (asi si pamätáte Meotary zo škôl). Voľakedy to boli rolky, dnes sa predávajú po A4 listoch určené na tlač v laserovkách. Hrúbka týchto fólií je okolo 100 mikrónov (0,1 mm).
Okrem toho sa dajú použiť samozrejme aj iné zdroje - napr. fólie z rôznych balení, ktoré bývajú niekedy aj hrubšie a sú vhodnejšie na tvárnenie vákuovaním. Nevýhodou fólí z balenia tovarov môže byť, že už môžu obsahovať čmuhy a škrabance..
Lepidlá
Najväčšou výzvou je asi lepenie fólí o papier. Keďže ide o kombináciu rôznych materiálov, máme obmedzené možnosti pri výbere vhodného lepidla.
Ja som kedysi používal
sekunďák a na poslednom modeli som sa k nemu vrátil. Fóliu lepí o papier veľmi spoľahlivo, jediným nedostatkom sú možné biele fľaky po výparoch z lepidla. Ale zistil som, že nie všetky sekundové lepidlá robia silné výpary. Resp. niektoré robia iba veľmi mierne, len v úzkej oblasti okolo miesta lepenia. Ak teda nechám dostatočne veľké okraje, kde bude sklo prilepené, tie výpary nebudú viditeľné. Tiež, opatrným dávkovaním lepidla redukujeme šancu tvorby fľakov - kúsok fólie dobre udrží aj zopár kvapiek lepidla, nemusíme všetko lepiť po celom obvode. A takisto môžeme aj pomocou maskovacej pásky oblepiť kritické miesta, kde sa lepí, aby sme zabránili znečisteniu nielen výparmi, ale aj možným pretečením lepidla.
Okrem sekundového lepidla som nejaký čas používal aj
číre dvojzložkové lepidlo (napr. Pattex). Jej výhodou je, že je pevné, nerobí fľaky a relatívne rýchlo schne (za pár minút už drží). Ako možnú nevýhodu vidím, že sa s ním ľahko zašpiní sklo, keď sa začína tuhnúť a my to ešte dávkujeme - potom sa to ťahá a tie nitky a drobné kvapky môžu dopadnúť a prischnúť na fólii. Preto som radšej zamiešaval viac krát malé množstvá a takto aplikoval dvojzložkové lepidlo.
Disperzné lepidlá môžu slúžiť ako dodatočné zaistenie - napr. sklo prilepím zopár kvapkami sekunďáku a po uschnutí disperzným leidlom oblepím celý obvod skla - síce disperzné lepidlo nedrží dobre na fólii, ale mechanicky stále môže dobre držať zaliate okraje dielu z fólie.
Postup
Lepeniu skla treba venovať dostatočné množstvo času a pozornosti. Pekne nalepené a vytvarované sklo zlepší celkový vzhľad modelu a platí to samozrejme aj naopak. Preto postupujem veľmi pomaly a po viacerých skúškach "na sucho", keď som presvedčený, že všetko dobre sadne.
Kabínu zasklievam keď je už vo farbe,
pred osadením interiéru. Po sklách potom nalepím vnútorné panely (tapacírung, vnútorné častí dverí, atď.) a vložím podlahu s interiérom a tým vlastne uzatvorím celú kabínu.
Pre potrebný rozmer skla urobím najprv
šablónu. Ak kreslíme model v 3D, tá sa dá rozložiť podobne, ako papierové diely. Ale šablónu môžeme zhotoviť aj ručne, vložením papiera do priestoru skla a obkreslením obrysov.
Kus fólie
vyrežem podľa šablóny
aj s presahmi - tie budú slúžiť na lepenie a budú skryté.
Čelné sklá sú väčšinou zaoblené - po celej šírke iba mierne, kraje viac. Veľké zaoblenie fólia dovolí urobiť pri lepení, bez predtvarovania, tie bočné sa niekedy oplatí trochu
zakružiť ešte pred lepením - napr. pomocu tyčky alebo pera. Takto znížime pnutie vo fólii a tendenciu sa narovnávať počas schnutia lepidla.
Pred lepením skúsim dopasovať sklo na miesto a overiť, či niekde nie je potrebné z nej odrezať, či sa niekde netvoria vlny a pod. Na provizórne zafixovanie môžeme použiť kúsky maskovacej pásky.
Pri lepení
začínam tým
najviac komplikovaným dielom, ktorým je zvyčajne čelné sklo. Bočné ploché kúsky lepím až potom, aby sa zbytočne nezašpinili a nezavadzali pri osadzovaní čelného.
Sklo lepím postupne, začínam od stredu hore, smerom ku krajom a potom dole po stĺpikoch. Kontrolu, či všetko dobre sedí je možné vykonať aj priebežne, keď je sklo prilepené iba čiasotčne (napr. horná línia). Prípadné korekcie potom bolia menej, ako keď je už celé sklo pevne zalepené do kabíny.
Stále
kontrolujem, či sklo ostáva pekne plynulo zaoblené, prípadné skoky a vlny sa dajú kompenzovať vsunutím alebo podlepením páskov papiera pod fóliu.
Ak sú sklá na mieste,
očistím ich uchošťúrom alebo servítkou namočenou do okeny. Potom osadím interiér a ďalšie vonkajšie detaily okolo skla (lišty, kryty, tesnenia, defklektory..).
Na ilustáricu prikladám fotky zo stavby
Volva FM12 8x4 Westdijk. Žiaľ, nemám fotky pred prilepením interiérových panelov, tesne po zasklení. Ako vidíte, spodná hrana skla nebola prilepená o kabínu, ale sa opierala o prístrojovku a vložením kúskov papiera som dosiahol rovnomerné zaoblenie skla. Následne bola prekrytá panelom, na ktorom sú stierače, madlá a vetráky kúrenia.
Vákuovanie
Z fólie sa robím nielen presklenie kabín, ale napr. aj menšie detaily, ako sklá na svetlometoch a podobne. Tie ale bývajú rôzneho tvaru so zaobleniami v dvoch smeroch. Pre výrobu takýchto dielov sa využíva vákuovanie. Ide o t
várnenie fólie za tepla, kedy pomocou podtlaku sa natiahne zmäknutá fólia na kopyto - čo je model s tvarom požadovaného dielu z fólie.
Kopyto sa zhotoví zlepením a vystužením z papiera (často na jeho výrobu máme dostupný diel z modelu), alebo vybrúsením z kartónu, dreva či aj 3D tlačou a pod. Dôležité je mať plochy hladké, nakoľko fólia skopíruje všetky vady povrchu. Kopyto je možné aj streknúť základnou farbou alebo surfacerom, ktorý zvýrazní nedostatky a je možné ho potom vybrúsiť alebo vyleštiť do hladka.
Samotný vákuovač je vlastne nádoba, na ktorý sa pripojí zdroj podtlaku (napr. vysávač), upne sa kopyto a ten podtlak sa rozloží po obvode, aby sa fólia natiahla na kopyto.
Ja som ešte dávnejšie zhotovil takýto ozaj jednoduchý vákuovač na drobné diely z fólie. Kartónová trubka tvorí základ, cez ktorý ju môžeme pripojiť na vysávač. Na jej vrchu je kus kartónu s dierkami, pre rozloženie podtlaku na ploche. Fóliu drží rámik, na ktorý ku pripnem pomocou štipcov. Kopyto je prilepené o špajlu a tú zapichnem do perforovaného kartónu. Fóliu som ohrieval nad sporákom a keď som zbadal, že zmäkla, zapol som vysávač a priložil na kopyto.
Zjenodušenou verziou tejto techniky je
vytiahnutie fólie na kopyto bez podtlaku, iba mechanicky. Niekedy to používam na výrobu drobných dielov ako sú majáky alebo drobné svetlá (smerovky, obrysovky, atď.).
Farbenie okrajov
O pár strán dozadu nájdete
postup na výrobu čiernych okrajov skla.
