Report
na fotke sturmtigra z muzea su videt drziaky drevenej podlozky, mas to dobre spravene
Roman, keď si ma upozornil na túto chybu, hneď som sa pustil do výroby držiaku krabice podľa tvojej fotky (materiál cca 70% papier, 30% kov), ale na krabicu nakoniec neostala chuť. Výsledok sa mi tak pozdával, že zrazu mi tam drevená podložka nejak prestala sedieť, a preto som sa rozhodol ju nepoužiť. Táto výmena mi zároveň umožnila tiež prerobiť "pánty" na zadných blatníkoch, ktoré som už spravil podľa skutočnosti. S drevenou krabicou nad ľavým blatníkom som nemal priestor na umiestnenie uchytenia podľa reality. Okrem toho som trochu prerobil úchyty páky pre ručné štartovanie, rovnako som dorobil navyše úchyt pre rukoväť hevera a samotné držiaky hevera som opäť vyrobil nové a dva pomocné som si dorobil.
Po týchto finálnych úpravách zadnej časti som pristúpil k napodobeniu zimmeritu, môjmu prvému vôbec. Ten budem vyrábať z dvojzložkového tmelu Tamiya Epoxy Putty Smooth Surface. Aby mal na čom tento tmel držať, musel som najprv všetky steny, na ktoré má ísť zimmerit, opatriť natupovanou vrstvou rozriedeného klasického tmelu Tamiya Putty Basic Type (riedil som ho s riedidlom Tamiya Lacquer Thinner - žltý vrchnák). Avšak skôr ako sa tak stalo, všetky okolité hrany som vymaskoval krycou páskou, aby tmel ostal len tam kde ho potrebujem.
Tupovanie tmelu šlo od ruky a relatívne rýchlo, ešte rýchlejšie sa riedilo z povrchu vyparilo, a preto povrch ostal perfektne suchý do 10 minút. Pri práci mi napadlo, že by toto mohol byť celkom zaujímavý spôsob impregnácie papierového povrchu pred farbením. Keby som totiž zobral brúsny papier a všetky takto opatrené strany jemne prebrúsil, pravdepodobne by som sa zbavil akýchkoľvek chĺpkov papiera, ktoré ma na iných častiach modelu po surfaceri zrejme čakajú. Možno to niekedy na menšom projekte vyskúšam. V každom prípade po vyschnutí a odstránení krycích pások dostal povrch nepravidelnú štruktúru, na ktorej by mal Tamiya Epoxy Putty v jemnej vrstve bez problémov držať. Z prednej časti som kvôli tejto operácii musel odrezať už nalepené šŕoby.
Aby sa detaily, ktoré sa majú lepiť na zimmeritom natreté steny vozidla v ňom "neutopili", podlepil som ich všetky jednou vrstvou papiera. Obdobne som potom postupoval pri výrobe spojovacích šróbov, ktoré sa nachádzajú na bokoch, tak isto v zimmerite. Brúsiť som ich musel ešte pred nalepením na miesto, pretože v zimmerite by na to nebol adekvátny priestor, tak som sa rozhodol ich prilepiť na papier, na ňom obrúsiť a na záver dierovačom vyseknúť z papiera.
Po podlepení detailov som si musel na všetky steny zaznačiť ich umiestnenie, ktoré som inak prekryl vrstvou natupovaného tmelu. Áno, áno, mohol som ich vykryť krycou páskou, ale takto mi to prišlo vhodnejšie. Navyše, ako som neskôr zistil, tento postup je vhodnejší a predstavuje menšie riziko pri práci s vodou, o ktorom píšem nižšie.
V úvode vlákna som písal, že by som si rád vyskúšal napodobniť inkasované zásahy. Jeden taký som od začiatku plánoval na prednom pancieri (preto som kostru v tomto priestore extra podlepoval kartónom). Začal som tým, že som vytipované miesto v tesnej blízkosti do hladka vybrúsil. Vyvŕtal som menšiu priehlbinku s asi 1mm hrubým vrtákom a postupne som ju zväčšoval až na priemer vrtáku 2.5mm. Ten sa mi zdal byť akurát a v mierke 1/25 by mohol predstavovať zásah zhruba 60mm typom munície. O to ani tak nejde, podstatné bolo, aby zásah vypadal "in scale". Tiež si treba dať pozor a brať ohľad na uhol v akom sa vŕta, hlavne ak by zásahy mali byť napodobňované na šikmých pancieroch. Skrátka ide o to myslieť na to z akého uhlu prichádzajú dopadajúce projektily. Tiež je dobré zbytočne netlačiť a neprevŕtať sa dnu. Vrták samozrejme po obvode vytlačí papierový materiál, preto som do jamky kvapol kvapku sekundového lepidla a po jej vsiaknutí a odparení som žiletkou Astra zarovnal povrch. A teraz tá najzábavnejšia časť. Do jamky som dal trochu obyčajného tmelu Tamiya Putty Basic Type a nechal pár desiatok sekúnd malinko vytuhnúť. Následne som vzal opačný koniec štetca (vopred vyskúšaný) a otáčavým pohybom som od dna v podstate vytlačil tmel na okraje. Od množstva tmelu v jamke závisí množstvo tmelu na okraji, takže je vhodné jeho množstvo nepreháňať. Musím sa pochváliť, tmelu som dal akurát a vyšlo mi to k mojej spokojnosti na prvý pokus. Keby aj nevyšlo, tak po ďalších pár desiatkach sekúnd je možné skalpelom prebytočný tmel odstrániť. Po jeho úplnom zaschnutí som len dorobil nejaké škrabance v okolí zásahu, ktoré uvidím ako veľmi budú neskôr viditeľné. Plánujem si vyskúšať ešte jeden zásah, práve na šikmej ploche, a to niekde na hrane čelného panciera nad úrovňou priezoru vodiča. Ale uvidíme ..
No a na rade bolo pre mňa to najzložitejšie - vymyslieť nástroj, ktorým budem zimmerit napodobňovať. Plasťáci majú na výber z viacerých možností, ja som si kvôli pre plast netradičnej mierke 1/25 musel obdobný nástroj vyrobiť. Zo začiatku som zvažoval predovšetkým 3D tlač, ale nakoniec som sa začal obzerať okolo seba. Ako prvé mi napadlo použiť vrchnák z akrylovej farby Tamiya a keď už som ho držal v ruke, uvedomil som si, že aj iné vrchnáky majú podobný vzor. Mojim horúcim favoritom ostal vrchnák z celaskonu, neskôr vrchnák z nápoja Muller Milk. Skúsil som si z neho kúsok odrezať, ale hrana po reze ostala nepoužiteľná - rozstrapkaná. Navyše v jeho neprospech hral aj fakt, že bol príliš robustný (materiálovo).
Tak som hľadal ďalej niečo menej robustné až som objavil vrchnák z
nápoja Activia. V prvom rade som z neho odrezal závit na vnútornej strane a miesto žiletkovej pílky som použil Tamiya kliešte na vycvakávanie plastových modelov, ktorými som si veľmi jednoducho vycvakal dlhší rebrovaný kus. Šírku jedného "stĺpcu" zimmeritu som si medzičasom určil na zhruba 4,5mm a takto široký kúsok som vyrezal z odrezaného rebrovaného pásika. Vrchnák bol fakt z mäkkého plastu, jeden ťah Olfou bohato stačil. Následne som si z balzy vyrobil "úchyt", ktorý som dobrúsil na hrúbku 4,5mm a odrezaný pásik naň nalepil sekundovým lepidlom.
Tento nástroj bude v kontakte s vodou, takže podľa toho je treba zvoliť druh lepidla. Nástroj som samozrejme okamžite vyskúšal na rozvalkanej lepiacej gume na plagáty Tack-It. Nie je úplné profi náradie, ale mohol by stačiť. Ideálnejšie by však možno bolo použiť "ozubené" koliesko, no ja si skúsim vystačiť s takouto "pečiatkou".
Kto sleduje moje stavby tak vie, že mojim vzorom je
Martin Kováč, podľa ktorého som sa snažil robiť zimmerit na tomto vozidle. Akurát si mnohé veci musím uspôsobiť na papierové modely. Zarobil som si teda trochu dvojzložkového tmelu Tamiya Expoxy Putty Smooth Surface a za pomoci špáradla a vody som ho po malých množstvách "rozťahal a rozvalkal" na prvé centimetre ľavej strany modelu. Ak by sa niekto pýtal prečo voda, tak je to kvôli tomu, že s vodou sa tmel nelepí na nástroje, bez nej je ako žuvačka (lepí sa na prsty, na nástroje, len nie tam kde by mal). Snažil som sa fakt o čo najjemnejšiu vrstvu, aby som cez ňu videl čiary ceruzky a linku, na ktorú sa budú lepiť blatníky. Prvé pocity boli asi také, že tým zabijem celú večnosť, no po pár minútach som to dostal do rúk. A hneď tu na úvod sa ukázal
obrovský význam podkladu z natupovaného tmelu. Vďaka nemu som si mohol dovoliť na model použiť vodu (samozrejme len potrebné minimum) a
vďaka nemu sa dvojzložkový tmel na stenu bez problémov uchytil. Ako je možno vidieť na fotkách nižšie, na miestach, na ktorých nebol natupovaný tmel (linka pre blatníky), papier mal tendenciu vlhnúť, žmoliť sa a prirodzene na takomto povrchu nechcel držať ani Epoxy Putty.
Pečiatkou som teda urobil prvých pár stĺpcov, pričom naozaj bolo potrebné vyvinúť väčšiu silu, aby sa vzor otlačil aj do jemnej vrstvy tmelu. Tam, kde sa neotlačil dokonale, poslúžila hrana oceľového pravítka. Nie všade to vyzeralo ideálne, tak som na mnohých miestach (niekde viac, inde menej) skalpelom poodstraňoval tento tmel, ako kvázi vizuálne poškodenie, resp. opotrebenie. Ako je možné vidieť z fotiek, skúšobné odtlačky do lepiacej gumy (v hrubej vrstve) sú krajšie, ale tenká vrstva vyzerá podľa mňa lepšie, viac modelovo a zároveň realisticky. Už z prvých stĺpcov je vidieť, že sa mi nepodarilo urobiť dva rovnaké, čo je ale v podstate v tomto prípade plus, keďže aj v skutočnosti bol zimmerit všetko, len nie perfektne dokonalý.
Na druhý večer som si ešte pred nanášaním tmelu preventívne prekryl linku na osadenie blatníkov krycou páskou Tamiya a prestal som používať toľko vody. Na tretí večer som pre zmenu zas nechával silnejšiu vrstvu tmelu, pretože sa mi zdalo, že s jeho valkaním to začínam preháňať. A po týchto troch večeroch som mal ľavú stranu hotovú. Na štvrtý večer som začal na pravej strane, kde som všetky tieto získané skúsenosti spojil a zužitkoval, čo sa prejavilo nie len v čase, za ktorý som takmer polovicu pravej strany spravil (cca 1h a 45m), ale predovšetkým v dosiahnutom výsledku. Začal som totiž pečiatku
orážať do tmelu nie len vertikálne, ale aj horizontálne, čím mi vznikali krajšie odtlačky a vďaka menšiemu množstvu vody mi nikde pod páskou papier nestihol navlhnúť. Po ruke som mal tyčku do uší, ktorou som prípadnú vodu okamžite "odsával".
Na pravej strane počítam s jedným chýbajúcim blatníkom, čo bol priestor na to, aby som si vyskúšal napodobniť väčší rozsah poškodenia/opotrebenia vo vzore zimmeritu. Poškodenie väčšieho rozsahu som tiež napodobnil aj na prednej strane okolo inkasovaného zásahu. Najzložitejšia aplikácia zimmeritu potom bola na zadnej strane, kde je veľa detailov, a preto som si ju z praktických dôvodov nechal úplne na záver.
Pri tupovaní tmelu som nemyslel na miesto po chýbajúcom blatníku, na ktorom bol v skutočnosti tiež zimmerit, takže som na tento malý úsek musel dodatočne tmel dotupovať. Prvú vrstvu tmelu som vybrúsil do jednej úrovne s predchádzajúcou (okolitou) a dal som ešte jednu, "zjednocujúcu" vrstvu. Rovnakým spôsobom som obhospodáril miesta na ľavej strane, kde mi stihol papier navlhnúť a odkiaľ sa žmolil preč. Zároveň som prirobil ostatky z chýbajúceho blatníka - tie štvorcové úchyty. Pri tejto príležitosti som si aspoň overil fakt, že Epoxy Putty nedrží na papierovom povrchu bez jeho predprípav a voda používaná pri jeho aplikácii veľmi rýchlo rozmáča povrch. Okrem toho som rovnaké úchyty prirobil aj na miesto po odpadnutom kryte výfuku a na druhý kryt výfuku a tiež som dolepil šróby, ktoré som musel odstrániť kvôli zimmeritu z prednej časti.
Musím sa priznať, že som docela rád, že už mám po tejto fáze, pretože som z nej mal celkom bobky. A keďže ide o môj prvý pokus, som s výsledkom nateraz spokojný. Od začiatku som vedel, že zimmerit budem robiť týmto spôsobom, ale nevedel som akým nástrojom. Najprv som sa zamýšľal skôr nad ozubeným kolieskom, ale takto na záver musím povedať, že by mi neposlúžilo tak dobre ako "pečiatka" (hoci na dlhé "stĺpce" zimmeritu by bolo naozaj vhodnejšie). S "pečiatkou" som sa vedel dostať takmer všade, napríklad pod na bokoch prečnievajúci vrch korby, kde by som koliesko určite nevedel tak dobre uplatniť. Jej používanie už potom bolo zábavné aj napriek celkom veľkej ploche, na ktorú bola používaná.
Ak by som mal napísať nejaké záverečné zhrunutie procesu tvorby zimmeritu s odporúčaniami, vyzeralo by asi takto. Dvojzložkový tmel Smooth Surface poskytuje modelárovi celkom slušný čas (niekoľko hodín) kým úplne vytvrdne, takže nie je sa kam ponáhľať. Presne to bol dôvod, pre ktorý som zvolil tento tmel a nie jeho verziu s kratšou dobou schnutia tzv. Quick Type. Zaujímavosťou je, že na pentelkou popísanom povrchu mal tendenciu veľmi ľahko skĺzať a namotávať sa späť na špáradlo, ktorým bol nanášaný, prípadne odliepať už nanesené vedľajšie vrstvy, takže v priebehu aplikácie som všetky moje poznámky z povrchu gumoval a ostali zakreslené len umiestnenia detailov. Tmel je preto ideálne nanášať okolo nich a nie cez ne, čo sa špičkou špáradla dá urobiť úplne jednoducho a presne. Určite by som sa už nesnažil vyvaľkať ho do tenkej až "priehľadnej" vrstvy ako som robil prvé dva večery. Treba si ale zároveň postrážiť jeho hrúbku a nedávať ho zbytočne veľa. Netreba zabúdať na fakt, že model je stále len z papiera, takže pri práci s vodou treba pracovať obozretne a nástrojmi zbytočne nezaplavovať povrch. Naozaj stačí ak sú nástroje vlhké, v žiadnom prípade nie je potrebné aby z nich stekala voda. A pretože papier a voda nie sú kamaráti, rozhodne by som podklad opatril natupovaným tmelom, bez ktorého si neviem predstaviť nanášanie Epoxy Putty mnou predvedeným spôsobom. Pri používaní "pečiatky" by som sa potom určite vyhol snahe o strojovú presnosť.
Som zvedavý či som zbytočne nepodlepoval všetky detaily vrstvou papiera, pretože sa mi tak zdá, že zimmerit mi vyšiel podstatne tenší ako som očakával.
V každom prípade to nechávam na neskôr. Ďalej by som sa chcel venovať poslednej časti - podvozku.