spomeniem jednu situaciu :
viem ze sa nepatri pocuvat cudzie rozhovory , ale tentokrat som musel
mladenec v ziackej kategorii nemal oceneny model a dost ho to hnevalo . Frustracia taka strasna , ze bol dost urazeny tak ako to dieta vie a chcel hned ist prec . Otec ho ale zobral za ruku a hovoril mu :
pozri , takto budes iba nahnevany a nezmeni sa nic , pride dalsia sutaz a zase mozno nic nevyhras ... pod , pojdeme si popozerat ocenene modely , ako vyzeraju , v com su ine od tych tvojich , v com su mozno lepsie a ty ked budes lepit dalsi , skusis to urobit podobne a uvidis , raz tu cenu dostanes .
A potom som mladenca videl dost dlho a podrobne okukavat ocenene modely .
Toto boli pre mna tie momenty ked viem , ze to ma zmysel , ze to co robime k niecomu vedie .
Rovnako ma velmi potesil Fito , ked mi do telefonu hovoril , ze jeho synator uz v aute zacal skladat model ktory si tam kupil , aby mal do buducej vystavy
presne o toto ide vazeni
A samozrejme ma tesi , ze ste poprinasali aj starsie modely tak ako sme sa bavili pred vystavou a bolo fajn sledovat skupinky ako pri jednotlivych modeloch debatuju o tom ako to bolo vtedy , ako by to mohlo byt potom
... vseobecne sa mi zdala taka pohodovejsia a uvolnenejsia atmosfera ako po ine rocniky ... zda sa , ako keby sme si to vsetci trosku viac uzili ... co si myslite ?