pm.mymon.name

Ako som písal vyššie cín fungoval bravúrne (aspoň zatiaľ). Vbehol som do OBI a za 1,49€ som zobral pre istotu rovno dve balenia (priemer 1,5mm). Prečo? Lebo u mňa je zvykom, že ak mám materiálu tak akurát, spravidla mi vždy chýba. Pretože niečo dose***kám ..


Keďže som si vždy odstrihol väčší kus ako som potreboval a podstatná časť mi trčala z rámu, potreboval som nejakým spôsobom mašinu dostať do vzduchu. Použitie fľaštičiek (23ml) od Tamiye sa ukázalo ako ideálne riešenie, najmä kvôli stabilite. Fľašky a rám som medzi sebou spojil Tack-itom a držalo to perfektne po celú dobu. Tack-it som si veľmi obľúbil používať pri rôznych druhoch prác, najmä ako "tretia ruka" funguje spoľahlivo (predovšetkým keď potrebujete niečo prichytiť na jednom mieste). Aj tento príspevok bude hodne o jeho používaní, ktorý len potvrdí to čo píšem.



No a začal som tvarovať. Spravil som 4 kusy, ale keďže pri druhom páre mi práca šla od ruky, rozhodol som spraviť ešte jeden pár, lepší ako ten prvý - oplatilo sa. 25 minút roboty navyše a bolo hotovo. Nafotil som aj postup ako som postupoval ja, možno to niekedy niekto zužitkuje:

Najprv som si vytvaroval vrchnú časť a zapasoval do otvoru v zásobníku piesku. Dôležité je tu uvedomiť si, že v tesnej blízkosti sa budú nachádzať ešte ďalšie drôty a vedenia, preto je vhodné rátať s priestorom medzi potrubím a kotlom. Keď som cín dostal do potrebného tvaru, tak som ho pritlačil do Tack-itu a zafixoval jeho polohu. Mohol som sa tak venovať náročnejšej časti pod kotlom. Ohnutý cín som zo spodnej strany pinzetou prichytil k rámu a vyhol do potrebného smeru. Ďalej som druhú pinzetu priložil k vyznačenej čiarke (kde sa mal nachádzať ohyb) a rukou som cín ohol tak aby smeroval pod koleso, ale tesne za neho. Následne som priložil koleso a opäť vyznačil linku ukončenia drôtu. Potom som celé toto vedenie dal dole a kolmo odrezal. Celý proces zopakoval 4x (resp. 6x) a s výsledkom som vcelku spokojný. Samozrejme ich umiestnenie (v tesnej až kontaktnej polohe pri kolese) je len prezentačné. Na poslednej fotke je vidieť krkolomné tvary, ktoré by som pravdepodobne nikdy v živote z kovového drôtu nevyrobil. Stačilo mi vtedy ...



Fotky z pravej strany:


Ešte by som rád upozornil prípadných ďalších staviteľov, že je veľmi dôležité dbať na správny ohyb popri kotli, pretože z boku idú ešte ďalšie dva celky, ktoré musia pasovať do roviny s bokom celej mašiny. Nesmú sa navzájom vytláčať a toto bol pre mňa najväčší problém pri pokusoch z obyčajných drôtov. Keby nebolo jasné z môjho laického opisu o čom je reč, tak tu je obrázok:


No a ako som spomínal, tak v okolí sa nachádza ďalších niekoľko drôtov, ktoré som musel odskúšať či pasujú. Bol som vcelku prekvapený, ale sadlo to. Ale ľavú stranu (tretia fotka z radu) budem musieť ešte trošku ohnúť od kotla.


Posledná vec na záver je konštatovanie, že kvôli menej prácnemu ohybu drôtu som sa rozhodol pre variant opísaný vyššie. Návodné kresby totiž odporúčajú malinko odlišné vedenie týchto potrubí a to nasledovným spôsobom:


Spôsob, ktorý som zvolil ja mi ale viac vyhovoval a bol menej prácny. Ale verím, že nebyť tejto poslednej informácie by ste si toho ani nevšimli.
Toto by mal byť pravdepodobne posledný väčší stavebný príspevok zo stavby mašinky.

Pár dní dozadu som bol opäť v Trnave na stanici a tak mi nedalo a prešiel som sa okolo mašinky. Spravil som zas pár rýchlych fotiek, ktoré som nahral do príspevku z pred pár týždňov. Čo som si tiež všimol je to, že čelná stena kabíny nedosadá na kotol. Neviem či je to vplyvom väčšej teploty v jeho vnútri a nižšej v jeho okolí alebo ... skrátka podobný úkaz sa deje aj na mojom modely a až kým som si to nevšimol na reálnom, tak mi to robilo vrásky na čele. Po vzhliadnutí tejto medzery naživo to pravdepodobne na tej svojej riešiť už nebudem.


Ale späť k prácam..
Po niekoľkých hodinách úmorného po jednom lepenia nitov som ich konečne všetky nalepil. Každá strana má na sebe 700 kovových ozdôb na nechty. Obe strany sú si neni ako vajce vajcu, ale keďže sa nebudú nachádzať vedľa seba, tak nájsť na nich rozdiely v umiestnení nitov by nemalo byť také jednoduché. Celkový počet na celej mašine sa zastavil na takmer 1930 kusoch.

Keď nebola chuť lepiť nity, tak som pracoval na kolesách. Keďže som celú stavbu kolesami začínal, tak tu sa ukázalo, že zo začiatku chvíľku trvalo kým som to opäť "dostal do rúk". Preto som si pod surfom všimol hodne chýb, ktoré bolo treba opraviť. Takže som všetky kolesá striekal Mr. Surfacerom 1000 a na druhý deň začal brúsiť. Pre porovnanie pred a po brúsení pár fotiek.


Brúsil som nasucho brúsnym papierom zrnitosti 800. Koľko som ho spotreboval je vidieť na poslednej fotke. Koľko času som pri nich strávil nikde vidieť nie je .. ale kompletne jedno mi trvalo zhruba 30 minút. Dostať sa do všetkých zákutí bola vcelku otravná robota. Ale podarilo sa .. Brúsením povrch získal hladký a lesklý nádych, na ktorom dobre drží farba. Keďže som zvolil (mne vyhovujúci) postup aký som zvolil, najprv som striekal lesklú čiernu farbu Tamiya X-18, ako základ pod kovovú farbu.


Tú som striekal na druhý deň, konkrétne GSI 213 Staniless. Je to leštitelná farba, rovnaký druh len iný odtieň som použil aj pri plastovom aute. Po vyčistení pištole bola farba akurát suchá a pripravená na leštenie. To po predchádzajúcich skúsenostiach som toľko nepreháňal a na leštenie som zvolil staré handričky na okuliare v kombinácii s tyčinkami do uší. Aj napriek tomu som sa nevyhol prílišnému lešteniu, až strhnutiu farby z kolesa, avšak len v minime prípadoch.
Keďže v tomto čase som mal len mobil po ruke nie je moc vidieť rozdiel po leštení. Najvýraznejšie je to vidieť na štvrtej fotke, kde prvý rad je vyleštený.


Pôvodný zámer použitia čiernej podkladovej farby bol aj kvôli tomu, že biela najlepšie kryje paradoxne na čiernej. Avšak tá kovová farba mala ako vždy nejaký väčší rozptyl a tak som nechtene nastriekal v podstate skoro celé koleso. Čo ale nevadilo. Po predchádzajúcich skúsenostiach so strhávaním farby krycou páskou som sa rozhodol, že kovové časti, ktoré kovovými majú ostať nalakujem lakom Tamiya X-22. Po jeho vyschnutí som potrebné časti zakryl páskou spolu s Tack-Itom. Biela farba je klasická Tamiya XF-2. Nasledovala opäť jemná vrstva laku X-22.


Priebežné lakovanie sa nakoniec ukázalo ako kľúčové. Nie len že sa farba nestrhávala, ale mohol som aj nastriekané časti chytať do rúk bez použitia rukavíc (v nutnosti). Najmä pri nasledujúcom maskovaní, kde sa mi páska zachytávala na rukavice a pekelne ma to štvalo! Na zamaskovanie bielych partii som použil Tamiya kryciu pásku a keďže som nemal dostatočne širokú, tak som si musel pomôcť jej "navrstvením". Vyrezať potrebnú kružnicu mi umožnil vopred okopírovaný diel z vystrihovačky. Na zbytok maskovacích prác som použil bežnú kryciu pásku pre maliarov za 2€. Neviem či je nejaká špeciálna, ale parádne maskuje. To sa mi ešte pri týchto papierových klasických hádam nestalo, aby som bol s ňou tak spokojný ako s touto. A tak som zozadu a spredu kolesá vymaskoval a pustil sa do farbenia, na konci ktorého som bol veľmi milo prekvapený.


Červená farba je Tamiya XF-7. Keď som nastriekal posledné koleso, každé jedno som ešte v stredoch (aspoň som sa pokúsil) zosvetliť rovnakou farbou, ale zosvetlenou s bielou XF-2, resp. jej pár kvapkami. S maskami mi rozdiel farby pripadal veľmi výrazný, tak som radšej ďalšie vrstvy nepridával. A to aj napriek tomu, že som dopredu vedel, že ďalšie techniky povrch urobia tmavším a prechody utlmia. Takže som možno mohol ešte pridať. Na druhý deň som červenú zalakoval opäť lesklým X-22 a tým som sa dostal do aktuálneho stavu. Lesklý lak som použil schválne kvôli washu. Keď som sa naň chystal som si ale nedokázal odpovedať na otázku aký odtieň použiť ..

Takže taký je asi aktuálny stav. Je možné, že kolesá nechám na chvíľu tak a budem sa venovať ďalším celkom a až na záver aplikujem wash, nech to zladím s celkom.