Washingtonská konferencia v roku 1922 stanovila maximálny výtlak bitevných lodí na 35 000 ton a ráž hlavného delostrelectva na 406 mm. Veľká Británia dostala výnimku na stavbu dvoch lodí, ktorými sa stali HMS Nelson a HMS Rodney. V mnohých smeroch sa jednalo o jedinečné konštrukcie, predovšetkým ako som uviedol dizajnom. Z dôvodu šetrenia na váhe pancierovania boli batérie hlavného delostrelectva sústredené v prednej časti lodi. V konečnom dôsledku toto konštrukčné opatrenie zabralo skoro dve tretiny dĺžky plavidla. Mohutné delostrelectvo a kvalitná pancierová ochrana si vyžiadali daň v podobe slabého strojového vybavenia. HMS Rodney poháňali len dve parné turbíny, s ktorými mohol dosiahnuť rýchlosť necelých 24 uzlov. Ďalšou konštrukčnou chybou boli hlavne 406 mm diel, ktoré sa rýchlo opotrebovali a údajne boli žalostne nepresné. To však nezabránilo, aby pri ostreľovaní nepoškodili rozhodnou mierou Bismarck. O tom, čo ho však poslalo definitívne ku dnu však polemizovať nechcem. 152 mm delá sekundárnej výzbroje (prvýkrát v britskej histórii – ak vynechám prelom storočí - umiestnené v samostatných vežiach) mali byť univerzálne, vzhľadom na ručné nabíjanie a pomalú eleváciu nemohli byť použité na protilietadlovú ochranu. Napriek všetkým chybám si myslím, že to boli elegantné lode a svoje úlohy si plnili. O kvalite a odolnosti konštrukcie svedčia zásahy mínou, torpédami a leteckými bombami. Všetky prežili HMS Nelson a HMS Rodney s väčšími alebo menšími škrabancami.
Základné údaje (r. 1925)
Dĺžka: 216 m
Šírka: 23 m
Ponor: 10 m
Výtlak: 33950 t (štandard)
Výtlak: 41 250 t (plný)
Výzbroj: 9 x 406 mm (3x3), 12 x 152 mm (6X2), 6 x 120 mm (6x1), 8 x 40 mm (8x1), 2 x TT
Rýchlosť: max 24 uzlov (45000 KS)
Pancier: boky 229 – 359 mm, paluba 76 – 161 mm, hl. veže 178 – 412mm
Posádka: 1300 – 1600 mužov
HMS Rodney bola spustená na vodu v roku 1925 a do služby bola plne uvedená v roku 1927. Pred vypuknutím vojny plnila úlohy hlavne v domácich vodách. V rokoch 1939 a 1940 sa plavila v severnom Atlantiku a pri nórskych brehoch. Väčšinou sprevádzala konvoje a do hlavných bojov sa nedostávala. Rok 1941 značil najslávnejšiu časť jej histórie, keď prispela k potopeniu Bismarcku. Nasledovalo prezbrojenie v Bostone a služba v Stredomorí. Tam strávila aj prevažnú časť roku 1943. Povinnou jazdou bola účasť na vylodení v Normandii. Zvyšnú časť vojny poskytovala krytie konvojom do Ruska. V tom čase však bolo cítiť je opotrebovanie a potrebovala nutnú rekonštrukciu. V roku 1948 padlo rozhodnutie o zošrotovaní a tak sa uzavrela 26-ročná história tejto zaujímavej lode.
Model je, vzhľadom na rok vzniku, pomerne jednoduchý. Plánujem niekoľko tuningov, vrátane úpravy protilietadlovej výzbroje (4-6 pom-pomov, 10-? 20 mm diel), doplnenia katapultu s lietadlom na zadnej delovej veži, žeriavu na lietadlo a pod... Chcel by som dosiahnuť vzhľad z rokov 1940-1941. Uvidím, čo z toho nakoniec vylezie.
Vzhľadom na viacero rozpracovaných projektov neočakávam rýchlostavbu...