Celú podložku som podlepil hrubým kartónom z krabice nárazníku na auto, ako som to videl na nejakej poľskej stránke. Ten modelár mal aj vyrezané diery zospodu aby sa dostal ku jednotlivým stavebným celkom pri kompletovaní, na čo som prišiel až v priebehu stavby a doplatil na to nepresnosťami v náväznosti niektorých celkov. Potom som tie otvory vyrezal aj ja, ale už bola škoda spáchaná.
Druhý problém som mal s vežou. Najprv som skúšal záložky na lepenie, ale neviedlo to nikam, tak som to lepil na tupo. "Bojoval" som s tým niekoľko dní (pomedzi výkriky dcérky "tatóóó, už sóóóm!" a podobné neodkladné "povinnosti", ktoré ale vedia vždy prísť v "najvhodnejšiu" chvíľu). Rozpísal som sa o týchto detailoch preto, že na veži som zabudol jeden diel č. 100. Prichystal som si ho ku vežičke, že keď sa vrátim ku stolu, dopasujem to a nalepím. Lenže človek miení, život mení. Keď som sa vrátil trošku nahnevaný od nočníku, ktorý mi samozrejme musí dcérka "pomôcť" vyliať, len nestihla povedať že nie do WC ale cestou, diel č. 100 zostal nepovšimnutý na kraji podložky, a ostatné som polepil, zaretušoval revelkou aquacolorkou č 37 ciegelrot, ktorá je takmet totožná s odtieňom veže, a skompletoval celú stavbu takpovediac "na hotovo". "Veľaspokojný" so svojou prácou som si obzeral "dielo" a hľadal mu miesto po byte. Keď som však išiel založiť podložku, aby nedošla k ujme ako staršia OLFA podložka, niekoľko krát sa o mňa pokúsil infarkt a počiatočné stavy šialenstva. Diel č. 100 naďalej pekne čakal na dopasovanie a nalepenie na svoje miesto!
Od radikálneho riešenia (všetko do modrého kontajnera), som postupne prešiel ku umiernenejšiemu riešeniu. Pôvodne som chcel podložku rozšíriť, doplniť "živý plot" kríž, stromčeky (všetko nakúpené od želzničnomodelárskeho obchodu v Žiline) som nakoniec zvolil čiastočné. Osadil som stromčeky (veď tie by sa dali znovu použiť na niečom lepšie urobenom) a trávový koberec som vymenil za posyp (jednak kvôli menšej pracnosti, ten diel č. 100 ma hnevá aj teraz, a hlavne preto že mám toho posypu "celú kopu").
Pôvodne som to ani nechcel zverejňovať, ale už vyprchal prvotný záchvat šialenstva, a rozhodol som sa predsa len to moje dielo zverejniť: