Galéria ala Steve
Posted: 05 Mar 2020 22:05
Zdravým Vás.
Modelárčim už od svojich detských čias, a za tých niekoľko X rokov som toho postavil ... no snáď aj stovky modelov.
Žiaľ nezachovalo sa nič, služba v ASR, bratove deti, potom moje deti, medzitým niekoľko sťahovaní, a raz-dva bolo po modeloch. Aspoň že mi ostal archív abecéčiek nedotknutý.
Asi ako väčšina z nás, aj ja mám za sebou obdobia, keď život, okolnosti a situácie nedovolili venovať sa oddychu a hobby, tak ako by sme chceli. Niekedy to boli mesiace, a niekedy dlhé roky kedy som na modeli ani nepomyslel.
Ako dieťa sme mali iba abecéčko, a to sme so spolužiakmi pretekali kto má aký model, a ktorí je parádnejší.
To boli časy, stáť pred stánkom PNS a čakať kedy príde nové číslo. Dnešné deti, ba ani ich rodičia si to nevedia ani predstaviť, čo to je skutočná radosť. My sme mali radosť z čohokoľvek, čo nebolo "samozrejmé". Dnes je samozrejmosťou úplne všetko, a to je asi škoda.
Ale vždy sa mi nejako podarilo - aj keď len na krátku chvíľu - k modelom vrátiť.
Pri pohľade späť si uvedomujem, že pri modelárčine som vždy staval iba "model", nič viac.
Až po objavení tohto DFka to začalo byť čosi viac.
Uvedomil som si, že tie modeli majú svojich starších a väčších bratov, ktorý majú svoju históriu, svoj príbeh.
Juraj Žiačik to opísal veľmi výstižne - "nestaviam model tanku, modelujem opis historických udalostí".
Netvrdím, že sa mi to darí na 100%, ale snažím sa.
Ale to najdôležitejšie prečo sa venujem modelárčine je, radosť pri stavbe modelu, radosť z hotového modelu, ale hlavne mentálna očista, relax, vyčistiť hlavu, oddych.
Takže tu sa pochválim svojou skromnou zbierkou papierových modelov za posledných pár rokov, (konečne už všetci chápu že to niesu hračky ale modely).
Nebude to nijako chronologicky, skôr iba ako mi prídu pod ruku.
Modelárčim už od svojich detských čias, a za tých niekoľko X rokov som toho postavil ... no snáď aj stovky modelov.
Žiaľ nezachovalo sa nič, služba v ASR, bratove deti, potom moje deti, medzitým niekoľko sťahovaní, a raz-dva bolo po modeloch. Aspoň že mi ostal archív abecéčiek nedotknutý.
Asi ako väčšina z nás, aj ja mám za sebou obdobia, keď život, okolnosti a situácie nedovolili venovať sa oddychu a hobby, tak ako by sme chceli. Niekedy to boli mesiace, a niekedy dlhé roky kedy som na modeli ani nepomyslel.
Ako dieťa sme mali iba abecéčko, a to sme so spolužiakmi pretekali kto má aký model, a ktorí je parádnejší.
To boli časy, stáť pred stánkom PNS a čakať kedy príde nové číslo. Dnešné deti, ba ani ich rodičia si to nevedia ani predstaviť, čo to je skutočná radosť. My sme mali radosť z čohokoľvek, čo nebolo "samozrejmé". Dnes je samozrejmosťou úplne všetko, a to je asi škoda.
Ale vždy sa mi nejako podarilo - aj keď len na krátku chvíľu - k modelom vrátiť.
Pri pohľade späť si uvedomujem, že pri modelárčine som vždy staval iba "model", nič viac.
Až po objavení tohto DFka to začalo byť čosi viac.
Uvedomil som si, že tie modeli majú svojich starších a väčších bratov, ktorý majú svoju históriu, svoj príbeh.
Juraj Žiačik to opísal veľmi výstižne - "nestaviam model tanku, modelujem opis historických udalostí".
Netvrdím, že sa mi to darí na 100%, ale snažím sa.
Ale to najdôležitejšie prečo sa venujem modelárčine je, radosť pri stavbe modelu, radosť z hotového modelu, ale hlavne mentálna očista, relax, vyčistiť hlavu, oddych.
Takže tu sa pochválim svojou skromnou zbierkou papierových modelov za posledných pár rokov, (konečne už všetci chápu že to niesu hračky ale modely).
Nebude to nijako chronologicky, skôr iba ako mi prídu pod ruku.