pm.mymon.name

Nemecký parný rušeň/"električka" Hohenzollern Tramlok (1894)

V Hornom Sliezsku na konci 19. storočia vyvstala potreba zlepšiť sieť osobnej dopravy, pričom sa dospelo k rozhodnutiu využiť na to železnicu. Počítalo sa s vybudovaním trate s rozchodom 1 000 mm. Nakoniec bolo rozhodnuté využiť už existujúcu úzkorozchodnú 785 mm trať. Dva roky po začatí prác, 27. mája 1894, bol uvedený do prevádzky prvý úsek trate Piekary Śląskie - Szarlej - Rozbark - Bytom. 30. decembra 1894 boli úseky v Bytome a Zabrze spojené s tretím a posledným úsekom od Zabrze cez Chebzie, Królewsku Hutu a Łagiewniki do Bytomu. Celá trať z Piekary Śląskie - Gliwice mala dĺžku 34,5 km a dopravu po nej zabezpečovala spoločnosť „Oberschlesische DampfstraBenbahn GmbH“.  K tomuto účelu bolo bolo objednaných 30 parných lokomotív špeciálnej konštrukcie, upravených na premávku po uliciach mesta od firmy Hohenzollern AG Lokomotivbau z Düsseldorfu. Niektoré z nich boli vybavené  špeciálnymi kondenzátormi umiestnenými na streche, ktoré pozostávali zo sústavy potrubí, v ktorých sa spätne získavala voda z "výfukových" pár. K dodatočnému vybaveniu patrili aj pneumatické brzdy.

Zaujímavosťou je, že potom, ako sa obyvatelia Bytomu  sťažovali na dym a hluk, boli z mesta tieto lokomotívy pomerne rýchlo stiahnuté a nahradili ich vozy ťahané koňmi.
Vyraďovanie parných rušňov z prevádzky v rámci celej trasy začalo v roku 1898, kedy sa postupne začala elektrifikovať. Všetky boli presunuté na trasu Gliwice - Racibórz, kde pracovali až do roku 1904. Tieto parné električkové lokomotívy prepravili počas štyroch rokov svojej prevádzky až 10 miliónov pasažierov. Najznámejšia (a asi aj jediná tak dobrá) fotka lokomotívy pochádza z 20-tich rokov 20. storočia. Zobrazuje z prevádzky vyradený, ale ešte stále dobre zachovaný rušeň číslo 17.

Firma Hohenzollern vyrábala takmer identické parné lokomotívy vo veľkom množstve a exportovala ich napríklad do Indonézie.
Technické údaje: dĺžka: 6,08 m; šírka: max 2,2 m; výška: max 3,46 m; váha: 11 ton, s kompletnou výbavou a naložením 15 ton; rázvor náprav: 1,6 m;
priemer kolies: 0,85 m; tlak pary v kotli: 12 atm; výkon motora: 80 koní; objem nádrže: 1500 l; zásobník na uhlie: 400 kg

*******
Samotný model predstavuje mierne zjednodušený električkový rušeň v mierke 1:25. Zjednodušenie spočíva v nestvárnení motora a pohonu. Keďže tieto časti nie sú viditeľné, nemá to vplyv na konečný vzhľad modelu. Dôvodom bola nedostupnosť akejkoľvek dokumentácie a snaha umožniť zlepenie modelu aj menej skúsenejším modelárom.

Vystrihovačka má jednostranový písaný návod v poľštine, 4 strany návodných kresieb a 10 strán dielov. Mám k nej aj laserovú sadu, ktorá obsahuje kostru, kolesá a nejaké ďalšie podlepované časti.

Zostavený rám podvozku. Lasery sedia presne, paradoxne komplikujú stavbu; je potrebné na jednotlivé diely presne napasovať šablóny, ktoré okrem určenia tvaru pri tomto modeli slúžia aj ako farebné stvárnenie dna podvozkovej časti.



Počítačka dielov: 18

Ďalším hotovým celkom sú kolesá; konštrukcia bez problémov, len zdĺhavejšia, lepené presne podľa návodu. Ak by si to niekto chcel výrazne zjednodušiť, stačí zlepiť laserové časti mierne prebrúsiť obruč a prestriekať čiernou farbou - na výslednom modeli totiž nebudú prakticky vidieť. Ale zas sa nič nenaučí, že



Počítačka dielov: 62

Ďalší pokrok na podvozku, ktorý už dostáva svoje kontúry. Dokončené a vlepené stredné časti s pružením. Trošku som vylepšil spodnú hranu plastickými skrutkami z kartónu. Retuš sa bude ešte priebežne ladiť.
Presnosť je stále veľmi dobrá, trošku nesedela jedna z vlepených častí a tak sa mierne vydúva - keďže druhá strana bola bez problémov, ide to zrejme na vrub mojej malej nepresnosti pri ryhovaní. V konečnom dôsledku to ale nie je prakticky vidieť; ono neskôr celá táto časť bude ešte z väčšej časti prekrytá a nebude vidieť takmer vôbec - ale je tam


Počítačka dielov: 176