pm.mymon.name

Eduard vydal veľké množstvo modelov rôznych verzií tejto stíhačky a keďže ide o moju najobľúbenejšiu z WWII, mám doma hneď 4 rôzne kúsky. Tento konkrétny som si zadovážil z druhej ruky zhruba 5 rokov dozadu, kedy predchádzajúci majiteľ akurát strekol niektoré diely základnou čiernou farbou. Ide o verziu stavebnice "WEEKEND", takže v nej nie sú žiadne doplnky. Každopádne, ja som si zadovážil aspoň farebné lepty do kokpitu, ktorými snáď vnútro trochu vylepším.


Model je z roku 2007 a oproti dnešným odliatkom nie je posiaty nitmi. Tie si budem chcieť pomocou "nitovadla" a nejakých "blue-printov" dorobiť ručne. Vždy som to chcel skúsiť, ale doteraz nebola príležitosť. V niektorých oblastiach mám proste rád "old-school".
Model sa dá postaviť s otvorenými krytmi, ale ja nebudem špekulovať a na skúšku nechám otvorený zrejme len kokpit.
Budem robiť kamufláž ako na krabici, ktorá sa mi celkom páči. Farby chcem použiť od Tamiye, takže tu budem tiež trochu experimentovať.


Pri striekaní Hetzera som si potvrdil, že vtedy používaná pištoľ nie je určená na striekanie jemných detailov, a preto som si ešte v tom čase zaobstaral o niečo lepšiu pištoľ, s ktorou by som mal zvládnuť striekať aj tie jemné "fľaky" po bokoch trupu.
Urobil som tak primárne kvôli týmto krásnym nemeckým kamuflážam. S lepším náradím si snáď budem môcť dovoliť zložitejšie kamufláže a snáď aj lepšie výsledky.

Na stavbu sa, ako inak, veľmi teším. Dúfam, že to pôjde dobre a som veľmi zvedavý, ako sa s tým popasujem. Ak všetko dobre dopadne, v pláne mám svoj najväčší plastový projekt, ktorý by mohol nasledovať už po tomto.

A aby to bolo možno trochu zaujímavejšie, rovnaký model (len inú verziu) a približne v rovnakom čase by mohol začať stavať aj náš miestny odborník na plast Jolaus, s ktorými sme sa predbežne dohodli na takej menšej paralelke. Takže si budem musieť dať naozaj záležať.
On svoj model dokončí tak do 2-3 týždňov, ja snáď do 2-3 mesiacov.

Do kokpitu som vlepil všetky plastové a leptané časti, ktoré mali byť vo farbe kokpitu. Niektoré prístrojové dosky boli v balení modelu aj bez naznačených budíkov, tak som použil tie. Niektoré, ako napr. bočné panely neboli, a preto som im musel obrúsiť povrchové detaily. Používam na to drevárske dláto, ktorým povrchové detaily idú dolu jedna radosť. Nebol som úplne pedantný, veď všetko aj tak zakryjú lepty, cieľom bolo zarovnať povrch. Na leptané diely som naniesol Mr. Metal Primer a následne som všetky diely striekal s XF-63 German Grey, ktorú som na niektorých miestach zosvetloval tým istým odtieňom farby zmiešaným s bielou XF-2. Niektoré detaily kniplu som farbil ručne štetcom.


Po zosvetlení nasledoval lesklý lak GX100 - Super Clear III, po ktorom som do kokpitu lepil jednotlivé leptané prístrojové dosky a iné detaily, ktoré už boli vo farbe. Po ich nalepení som novo-prilepené kovové diely prelakoval lesklým lakom a nasledoval čierny wash (na gumový spodok kniplu tmavohnedý - guma je farbená s XF-64 Red Brown). Po zotretí prebytočného washu som všetky diely zalakoval polo-lesklým lakom Tamiya X-35.


Po zjednocujúcom laku som hrany a detaily zvýraznil drybrushom (použil som Tamiya XF-19 Sky Grey).


Následne som sa veľmi opatrne snažil tupovaním molitanu so striebornou farbou Vallejo napodobniť jemné odreniny.


Na záver som do kokpitu vlepil ostatné detaily, predovšetkým pásy a niektoré páčky prístrojovej dosky. Pásy som dodatočne ušpineným enamel riedidlom trochu zašpinil. Tie pásy majú asi 2cm a v kokpite vyzerajú fakt dobre! Nie je to moc vidieť, ale do kokpitu som medzi sedačku a pedále naniesol trochu špinavého enamel riedidla od Ammo Mig - Earth, ako kvázi špinu. Zároveň som nechcel ísť do príliš svetlého odtieňu, nech to tam nesvieti ..


V celom procese som si priebežne pomáhal knihou a na niektoré detaily som sa pýtal Jolausa, ktorý má postupy v malíčku. Možno práve preto mu to ide tak svižne.
Spoločne sme zistili (ok, s nápadom prišiel Jolaus), že moje leptané diely sú s najväčšou pravdepodobnosťou určené pre novšie vydanie tohto modelu, nakoľko v mojej staršej stavebnici nepasovali niektoré diely - predovšetkým prístrojové dosky a bočné panely rozmerovo nesedeli na pôvodné plastové diely. To bol o dôvod viac sa snažiť a trafiť farbu kokpitu tak, aby lepty nebolo poznať. Navyše do kokpitu bude vidieť asi len cez 0,5 x 0,5cm veľký otvor, takže väčšina z toho ostane navždy skrytá. Určite to bola dobrá investícia a min. lepty do kokpitu budem považovať za potrebné minimum pri ďalších modeloch.

Medzi tým som si priebežne pripravoval aj podvozkové šachty.


Nasledovať bude príprava zadného kolesa, uzatvorenie trupu, motor a kompletná príprava modelu na surfacer.

Po kokpite som sa pustil do motora. Ten nebude vôbec vidieť, ale napriek tomu som ho nevynechal. Polovica dielov je v matnej čiernej, kde povrchové detaily boli zvýraznené drybrushom so striebornou farbou (Tamiya X-11). Návod ako taký odporúča používať len farby Mr. Color, ktoré nemám, tak sa snažím farebné odtiene vyberať z odtieňov Tamiya tak, aby +/- sedeli. Na všetky kovové diely najprv lesklá čierna a neskôr finálna farba v závislosti od potrebného výsledku. Napr. na guľomety som dal X-10, miesto MC218 XF-16 a miesto MC13 som dal XF-56, všetko následne striekaný lesklým lakom a detaily zvýraznené čiernym washom. Hlavne guľometov som ihlou trochu "vyvŕtal", nech tam aspoň ako taký otvor je. Nič zložité, aj tak z toho nič nebude vidieť, ale nechcel som to nechať len tak.


Zlepenie polovíc trupu si vyžadovalo aj prípravu zadného kolieska - ostrohy. Tá, ako aj celý priestor v podvozkových šachtách a okolo motora má byť striekaný šedou farbou RLM02, ktorú Tamiya samozrejme nemá, tak som zvolil čo najpodobnejší odtieň, konkrétne XF-20 Flat Medium Grey. Ostroha poslúžila ako skúška na vzorku tejto farby. U mňa obstála.


Medzi polovice trupu som teda vlepil ostrohu, polovice zlepil smerom od zadnej strany a poistil páskou a až následne som vkladal a lepil kokpit s tou celou "prepážkou" s uchytením guľometov, spodnú časť trupu a na záver vrchnú časť krídiel a prednú časť krytu kokpitu. Do kokpitu som pred tým vlepil všetky pripravené diely. Po vyschnutí lepidla som kokpit zamaskoval maskovacou páskou - nemám masky od Eduarda, ale vyrábal som ich sám z krycej pásky. Našťastie kokpit má celkom pekné tvary, takže ostrým špáradlom a novou čepieľkou od AK-5 to ide jedna radosť. Dolepil som tiež zatvorené kryty na miesta, odkiaľ sa nabíjali kanóny v krídlach. Tu sa musím priznať, že toto bola pre mňa najťažšia časť stavby. Úplne to aj tak nevyšlo ..


Ešte pred farbením motorového priestoru som kryt kokpitu prestriekal rovnakou farbou ako jeho zbytok (aby aj rám krytu kokpitu bol z vnútornej strany v rovnakej interiérovej farbe), až následne som do priestoru okolo motora dolepil niektoré nosné diely a až ako celok som naň nastriekal čiernu (tuším XF-69) a následne moju verziu RLM02 - Tamiya XF-20. Zbytočne som sa s tým nechcel hrať keďže všetko má byť zakryté. Celý priestor som rýchlo zalakoval lesklým lakom a zašpinil čiernym washom - Panel Line Accent Color + prípravkou imitujúcim špinu od motoru Engine Grime od AK Interactive. Miestami som pridal aj prípravok Engine Oil (vo výsledku lesklý povrch). Tými istými prípravkami som trochu ušpinil aj zlepený motor a pred jeho finálnym nalepením som naň dolepil výfuky. Tie by sa patrilo aspoň na ich koncoch vyvŕtať, ale ručne mi to nešlo a elektrického pomocníka zatiaľ nemám. Tak som ich nechal tak, akurát čo som ich natrel štetcom tmavou hrdzou Vallejo a naniesol som hrdzavé pigmenty (Medium a Light), ktoré som zafixoval Fixerom a na konce výfukov som aplikoval čierny Panel Accent Color od Tamiye.


Ďalej som zlepil a dolepil ostatnú časť krytu motora. Tu si myslím, že je stavebnica riešená zbytočne komplikovane. Celý predok sa skladá z 5 dielov tak, aby si modelár mohol vybrať či nechce niektorý z krytov nechať otvorený. O to horšie sa potom dávajú dohromady tak, aby všetko pekne na seba pasovalo. Dovolím si tvrdiť, že jednoduchšie by bolo, keby bola stavebnica navrhnutá z menšieho počtu dielov a modelár, ktorý by chcel kryty otvoriť by si ich jednoducho odrezal. A celkovo je priestor okolo motora podľa mňa zbytočne komplikovane riešený. Aj tá "prepážka", na ktorej sú guľomety .. človek ju má postaviť a až následne niekedy neskôr v priebehu stavby zistí, že ju nepostavil v správnych uhloch. Ale určite je to chyba mojich rúk, skúsenejší plastikový modelár by s tým asi toľko práce nemal.


U mňa sa to prejavilo tým, že posledný prekryt guľometov som musel riadne upraviť (z vnútornej strany obrúsiť), aby mi to ako tak sadlo. Nakoniec guľomety nebolo možné vložiť dnu, pretože vytláčali nad nimi umiestnený prekryt, ktorý tak už absolútne nesedel. Takže guľomety len odrežem a na hotový model dolepím akože "trčia" z pod plátov panciera. Medzery, ktoré mi niekde medzi plátmi pancierovania vznikli som vyplnil tmelom Tamiya Putty, ktorý som nanášal zriedený s riedidlom Tamiya Lacquer Thinner štetcom a po pár minútkach stieral tyčinkou do uší namočenou do toho istého riedila. No a nakoniec som na model nastriekal Mr. Surfacer 1200, ktorý všetko pekne zjednotil a odhalil.


Je tu niekoľko miest, kde budem musieť tmeliť a brúsiť, hlavne tie problematické časti okolo krytov nabíjania a okolo motora. Už mám tmel nanesený a vytvrdnutý, ostáva mi ho len obrúsiť. Okrem toho som popritom všetkom pripravil a strekol do surfu aj ostatné diely - nádrž, podvozkové nohy, to uchytenie nádrže na trupe, vrtuľový kužeľ a samotnú vrtuľu. S nimi problémy nie sú, akurát nádrž budem musieť lepšie prebrúsiť, keďže sa skladá z dvoch polovíc a miestami je stále vidieť spoje.
Ináč po prebrúsení bude nasledovať ďalšia vrstva surfaceru, ak bude v poriadku, tak prehĺbenie paneláže, nity a finálne dobrúsenie mokrou cestou pred nástrekom kamufláže. Výškovka je zatiaľ oddelená, aby sa mi lepšie na nej a v priestore pod ňou robili nity. Pred farbením pôjde natrvalo na svoje miesto kam patrí.

Prebrúsil som tmel, nastriekal ďalšiu kontrolnú vrstvu surfaceru, kde sa dalo, resp. kde som musel som prehĺbil, resp. obnovil paneláž a čo je najdôležitejšie, pokúsil som sa znázorniť nity po celom draku lietadla.
Tie som robil nitovadlom od Trumpeteru, čo je celkom fajn pomôcka, ale zrejme budem musieť urobiť časom upgrade na niečo kvalitnejšie - nitovadlá Doušek.

Vymeniteľné kolieska svojim tvarom neumožňujú dostať sa do priestorov, kde krídlo prechádza do trupu (v prípade, že sa robia nitové rady po dĺžkach krídiel), prípadne na iné, podobné miesta.
Uchytenie kolieska je dosť robustné, takže sa zle pozerá na to kadiaľ treba ešte nitovadlom prejsť.
Tiež mám pocit, že nity sú plytké, hoci som sa snažil tlačiť (uvidíme neskôr či je to len pocit alebo nie).

Venoval som tomu dva dlhšie večery a mám to +/- hotové. Okrem samotného nitovadla som používal pravítko s ryskou, ostrú ceruzku, kryciu pásku Tamiya a elektrikársku izolepu. Pravítkom a ceruzkou som si predznačil jednotlivé nitové rady a krycia páska od Tamyie potom slúžila ako vodítko, aby som s nitovadlom nezišiel mimo. Izolepu som používal na začiatok a koniec budúcich radov. Zistil som totiž, že cez ňu nitovadlo neprejde a tak som mohol každý rad spraviť s presahom na izolepy s tým, že po ich odlepení ostali nitové rady v ich požadovanej celkovej dĺžke. No nie všade sa to dalo použiť vzhľadom na hore vypísané vlastnosti nitovadla a nie všetko vyšlo úplne na prvú dobrú, ale +/- autobus je to.


Na lietadle sú aj "redšie" nitové rady, teda také, ktoré majú veľké alebo väčšie medzery medzi jednotlivými nitmi. V sade vymeniteľných ozubených koliesok na ne ideálne koliesko nebolo, tak som takéto rady robil ručne zelenou lekárskou ihlou.
Vo výsledku to nie je úplne ako na ozajstnom lietadle. Nie je to ani úplne dokonalé (hlavne tie nešťastné kryty nabíjacích otvorov na krídlach), ale lepšie ako to bolo pôvodne. Som veľmi zvedavý, či táto práca bude viditeľná aj po farbe a najmä washi.
Momentálne som v stave, kedy mám kompletne celý povrch onitovaný, mokrou cestou brúsnym papierom zrnitosti 3000 obrúsený/vyleštený a umytý jarovou vodou od mastných prstov a ich odtlačkov.
Okrem toho som dolepil výškovku, podvesenie a niektoré lepty.


No a konečne je na rade striekanie kamufláže.

Najprv som na striekanie kamufláže potreboval vyriešiť podstavec. Ten doteraz na striekanie surfaceru nebol vôbec potrebný. Kupovať modelársky u mňa nemalo význam, tak som si pomohol tým čo som mal po ruke. Molitanom a tavnou pištoľou som vytuningoval starú dózu na jedlo a voilá .. perfektný home-made podstavec. Dokonca som zistil, že vďaka molitanu môžem dózu vypodložiť a mať model v lepšom uhle k pištoli a model sa mi z nej nezosunie (čo naozaj často využívam).


No a konečne došlo aj na test novej pištole. Začal som s preshadingom, ktorý som už chcel skúsiť aj ja, a ktorý som zatiaľ nemal možnosť nikde robiť. Použil som naň XF-69 Nato Black a zvýrazňoval som paneláž (tmavšie ťahy) a niektoré nitové rady (svetlejšie ťahy). Rady nitov som nezvýrazňoval všetky, pretože niektoré sú príliš pri sebe, čo sa pištoľou spraviť nedalo. Najprv som si myslel, že je to moc, ale nakoniec som možno mohol niektoré rady nitov ešte viac zvýrazniť.
Po preshadingu nasledovalo striekanie žltej na spodnú časť nosu. Požadovaná žltá ale nie je čistá žltá, má nádych do oranžovej. Tak som experimentálne zmiešal žltú XF-3 s oranžovou X-6 a výsledok som sa snažil +/- trafiť k farbe čísel (dekály). Odtieň bol malinko bledší, ale rátam, že wash by rozdiel mohol utlmiť. Do farby som pridal pár kvapiek lesklého laku X-22 a to ako prevenciu pred prípadným neskorším strhnutím farby krycou páskou. Po nastriekaní som niektoré plochy zosvetloval tou istou farbou s pár pridanými kvapkami bielej XF-2. Presne to isté som potom zopakoval na chvoste s červenou XF-7 (jej odtieň som nemenil). Vrstvy farby boli tenké tak, aby som vedel pekne regulovať efekt predchádzajúceho preshadingu.


Na druhý deň som žltú aj červenú vymaskoval krycími páskami Tamiya a vrhol som sa na farbenie spodných plôch. Tu návod hovorí o použití farby RLM76, ktorú ale Tamiya vo svojom vzorkovníku nemá (podobne ako ostatné RLM odtiene). Viacero prevodníkov farieb ale ako imitáciu RLM76 odporúča použiť farbu XF-23 Flat Light Blue, tak som sa aj ja vydal touto cestou. Do farby som opäť pridal niekoľko kvapiek lesklého laku, riedidlo a začal som pomaly prekrývať vopred vytieňovaný povrch. Farba sa má potiahnuť aj na boky trupu a predný obvod krytu motora. Po dostriekaní som niektoré plochy zosvetloval tou istou farbou, ale opäť s prídavkom bielej XF-2.


Po preschnutí farby som vymaskoval tie oblasti, ktoré majú byť pokryté hornými kamuflážnymi farbami. Pri prechode z krídla na trup je ostrý prechod a ostrý prechod som dal aj na nábežné hrany krídel + na hornú časť obvodu motora, kde hranica medzi RLM76 a RLM75 je linka paneláže. Všade inde bude prechod jemnejší.


RLM75 je šedá kamuflážna farba, ktorou som začal ako so svetlejšou, a ktorú som musel najprv nejak namiešať. Na internetoch je kopec rôznych inštrukcií čo s čím z rady Tamiya zmiešať, ja som sa priklonil k nasledovnému pomeru: XF-2 Flat White (15) / XF-24 Dark Grey (5) / X-27 Clear Red (1). Výsledná farba sa mi ale zdala nejaká bledá, tak som pomer XF-24 dal asi 9-10. Pri pátraní po adekvátnej kombinácii odtieňov som narazil na TÚTO STRÁNKU, kde sú podrobné tabuľky o používaných farbách viacerých krajín aj s ich modelárskymi ekvivalentmi. Našiel som tiež STRÁNKU, kde stačí zadať FS číslo farby (dá sa zistiť v odkaze z predchádzajúcej vety) a stránka vypľuje ako odtieň vyzerá. V každom prípade ja som do svojej zmesi okrem riedila pridal tiež lesklý lak a po dostriekaní som niektoré plochy opäť zosvetloval pridaním bielej XF-2.


Poslednou kamuflážnou farbou bola zelená RLM74. Tú som namiešal z týchto farieb a pomerov: XF-2 White (2) / XF-24 Dark Grey (2) / XF-27 Black Green (1). Ako vždy aj tu som do zmesi pridal pár kvapiek lesklého laku X-22 (nedávam nikdy viac ako 20% z objemu zmesi). Pridal som tiež Tamiya Retarder (na zamedzenie prašnosti) a riedilo Mr. Color Leveling Thinner. Chcel som si tiež vyskúšať ručné striekanie kamufláže, tzv. "free hand", takže som nepoužíval žiadne ochranné prvky pri tvorbe prechodov kamuflážnych polí. Chcelo to najprv veľa skúšobných nástrekov mimo model, ale nakoniec sa to celkom podarilo. Vždy som si priestor najprv ohraničil tenkou linkou a následne som ho vo vnútri "vymaľoval". Najzložitejšie bolo urobiť pekné fľaky. Tie sú našťastie len na chvoste lietadla. Po základnom dostriekaní som odtieň zosvetlil bielou XF-2 a niektoré panely v strede zosvetlil. V tejto fáze netreba tiež zabúdať na prekryt kokpitu, ktorý je tak isto v kamuflážnych farbách, v mojom prípade v jednej - RLM74.


Ostali mi už len podvozkové šachty a diely podvozku samotného. Tie majú byť v šedom odtieni RLM02, ktorú som do interiéru okolo priestoru motora napodobnil s XF-20 Medium Grey. S odstupom času mi toto rozhodnutie ale neprišlo najvhodnejšie, tak som pátral, až som sa rozhodol vyskúšať kombo XF-22 RLM Grey a XF-49 Khaki (pomer 1:1). Dovolím si tvrdiť, že tento odtieň som trafil azda najpresnejšie zo všetkých. Chvíľu som uvažoval ako nastriekať šachty aby to znamenalo čo najmenej roboty. Nakoniec som sa riadil heslom "v jednoduchosti je krása" a šachty som veľmi jednoducho vymaskoval krycou páskou v kombinácii s molitanom a tack-itom. Nabudúce by som už ale šachty zrejme maľoval ako prvé a pred ďalšími farbami ich ochránil vyplnením molitanom. Do farby som opäť pridal pár kvapiek X-22. Tentokrát som nič nezosvetloval.


Úplne na záver som do priestorov za výfuky namaľoval tmavý obdĺžnik. Neviem presne k čomu tam má byť, ale veľa modelov ho má, hoci návod naň priamo neodkazuje. Použil som naň odtieň XF-69 Nato Black, ktorý som nijak nezosvetloval. Po ich dostriekaní som odmaskoval žltú a červenú z prvého kroku a model ako celok nafotil.


Samozrejme som priebežne pracoval aj na ostatných častiach a až na vrtuľový kužeľ mám pripravené takmer všetko.


Ešte sa budem musieť nejak popasovať s kužeľom. Ten má po svojom obvode takého bieleho "hada", na ktorého ale nemám dekál ani masky, takže budem musieť experimentovať s pištoľou.
Potom bude nasledovať lak, dekály, wash a všetky tie veci v postupnosti v akej majú byť.
Model staviam len do vitríny, takže som si nedával za cieľ 100% atenticitu farebných odtieňov (čo sa asi ani miešaním nedá), ale snažil som sa ich prispôsobiť k mojej spokojnosti a čo možno najviac návodu a odkazu na RLM odtiene.
Farby RLM74 a 75 majú spoločný základ v dvoch rovnakých farbách, takže spolu pekne ladia. Nabudúce by som asi trochu prispôsobil aj tú bledú modrú a išiel by som tiež do nejakého pomeru miešania.
Takúto kamufláž som robil prvýkrát, tak som si tu chcel poznačiť svoje postupy a postrehy, takže report opäť trochu dlhší.