Takže tu je môj prvý model o ktorý sa chcem podeliť s vami. Ponorka typu XXI, U-2536.
Technické parametre:
Krajina pôvodu: Nemecko, prvá ponorka postavená v roku 1944
Druh: hliadková ponorka s diesel-elektrickým pohonom
Výtlak: na hladine 1621 ton, 1819 ton pod hladinou
Rozmery: dĺžka 76,7 m, šírka 6,6 m, ponor 6,3 m
Pohon: dvojhriadeľový, 2 vznetové motory MAN M6V 40/46, každý o výkonu 1000 ks pri 522 ot/min, dva elektromotory SSW alebo AEG GU 365/30, pre běžný provoz, každý o výkonu 2500 ks, dva motory SSW GW 323/38 po 38 kW pre tichý chod
Rýchlosť pod vodou: 17,2 uzla
Akčný radius: na hladine 11 150 námorných míľ pri 12 uzloch, pod hladinou 285 námorných míľ pri 6 uzloch
Operačný hĺbka: 133 m
Maximálna hĺbka: 313 m
Posádka: 57 mužov
Výzbroj: 6x 533 mm torpédomety v prednej časti, 23 torpéd
4x 20 mm protilietadlové kanóny umiestnené v dvojiciach prednej a zadnej časti veže
Počet vyrobených kusov: 131
V polovici roku 1943 keď straty nemeckých ponoriek dosiahly neúnosnej úrovne, dospeli Nemci k názoru, že potrebujú novú ponorku. Ponorku schopnú dlhodobo ostávať pod hladinou a unikať odhaleniu radarmi a sonarmi nepriateľa. Bolo tiež žiadúce, aby sa ponorka pohybovala väčšou rýchlosťou, čo by zvýšilo šance na prežitie na bojisku a únikom pred hladinovými plavidlami. Profesor Walther, ktorý počas vojny experimentoval s tvarovým riešením a pohonom ponoriek pracoval na pokročilom plavidle schopného dlhodobej plavby pod vodou.
Vzniknutý typ XXI v mnohých smeroch nemal rovného medzi ostatnými vtedajšími ponorkami. Išlo o prvú skutočnú ponorku, lebo jej akumulátory a šnorchel umožňovali väčšinu času tráviť pod hladinou. Taktiež prúdnicový tvar trupu a veže zťažoval spojeneckým sonarom ich prácu. Našťastie pre Spojencov sa tieto stroje objavili príliš neskoro aby mohli výsledok vojny ovplyvniť. Len málo z nich bolo na konci vojny bojaschopných. Na bojovú patrolu vyplávala len jedna a to U-2511 3. mája 1945 kde sa krátko na to vzdala.
Môj model nesie v názve aj číslo U-2536. Podľa internetových zdrojov bol jej kýl položený 21. októbra 1944, spustená na vodu 16. decembra 1944. Zaradená bola v trénigovej 31. flotile pod vedením kapitána Ulricha Vöge. Žiadna bojová patrola, 3. mája 1945 zošrotvaná v Trävemunde.
Článok z ktorého som čerpal tu
A teraz k modelu:
Formát vystrihovačky A4: 2 strany s farebnými dielmi, 1 dvojstrana s dielmi na kostru a návodové kresby + A4 asi 1,5mm hrubého kartónu o ktorej doteraz neviem či mi ju pribalil kamoš čo mi ten model posielal alebo bola v balení od Hala.
Stavba začala kostrou, inak sa ani veľmi nedalo. Vtedy som ešte o takých veciach ako hrúbka kartónu veľmi neuvažoval. Jeden kýl som už mal odskúšaný, tak azda sa podarí aj tento.
Už počas vyrezávania som rozmýšľal načo som dával tak hrubý kartón lebo mal tuším 1,5 mm čo bolo pri niektorých malých častiach kostry obtiažné vyrezať. No podarilo sa to nakoniec, a kostra vyzerala vporiadku. Podstatné bolo pre mňa, že sa geometria nijak nepokazila, takže sa na tom dalo stavať ďalej.
Reku že začnem robiť obšívku. Hrubý kartón sa prejavil a obšívka bola prikrátka. Možno sa to dalo vtedy zachrániť, ale nenapadlo ma ako. Tak som sa rozhodol pre radikálnejší spôsob. Zatmeliť, zafarbiť, a potom sa uvidí. V predu som nechal asi 4 papierové diely, aby som mal trochu tvar prednej časti.
Tu sa už postup spomalil, a foto tiež som nerobil lebo ani nebolo a stále veľmi niet na čom....
Nakoniec po malých kúskoch som sa prepracoval postupne cez tmel a pokusy s farbením, k stavbe veže ponorky a nakoniec k dokončeniu trupu... Farbil som temperou. Možno nemala byť taká modrá, ale druhý aj tretí pohľad po zaschnutí ma presvedčil že mi to bude stačiť. Chybička je len v tom, že stojan ktorý je asi len dočasný škriabe tú namaľovanú vrstvu. Tiež chytať sa toho rukami nie je vhodné... Možno by na to ešte trebalo lak, ale nemám odskúšané.
Verím že som ešte zopár vecí zabudol dopísať, ale čo už...
No, do ďalšieho príspevku už dodám fotky ako to celkovo vyzerá.
