Nakoniec som sa rozhodol spraviť nejaký report.
Pred pár rokmi som na tomto fóre náhodou narazil na odkaz na portál [url=http://www..kosmonautix.cz]kozmonautix.cz[/url] Netušil som, že také niečo existuje a v nasledujúcom čase som sledoval všetky štarty rakiet a čítal všetky tam publikované články. Postupne síce toto prvotné nadšenie opadlo ale nie úplne. Vzhľadom na to, že okrem ABC-čkovského Buranu nemám z kozmickej techniky postavené nič, hľadal som nejaký dobre spracovaný papierový model. Vôbec som nebol rozhodnutý či predloha má byť americkej, ruskej alebo inej výroby. Len nech je model dobre spracovaný. Náhodou som narazil na blog paperkosmonaut-a a keď som zistil, že ten model je voľne dostupný bolo rozhodnuté.
Farebnú leserovú tlačiareň mám v práci takže vytlačenie (aj opätovné nebolo problém). Vzhľadom na to, že originál vystrihovačka je v mierke 1:48 a ja som ju chcel 1:100 (priebežne pokukujem po ISS od AXM) zmenšoval som ju v Gimpe. Keď "bolo treba" niečo dokresliť (v tomto prípade iba šablónu pre tiahla vymedzujúce polohu boostrov), používal som Auto CAD, ktorý mám v práci. Viem, že oproti Rhinu je to slabé (na modely) ale na tento model stačilo. Papier používam 130g/m2 od fy Bringman - Folia. Občas je ich v niektorých papiernictvách dostať. Lepím Herkulesom, tyčinkovým lepidlom a gelovým a tekutým sekunďákom. Povrch som po vytlačení prestriekal matným akrylovým lakom Dupli color AQUA - principiálne vlní papier, ale počas sprejovania mám papiere prilepené páskou na tuhú podložku a po vyschnutí sú opäť rovné. Drôt používam mäkký nerez z Aliexpresu. Tu konkrétne priemeru 0.3mm.
Pár slov o predlohe. Soyuz FG je členom veľmi úspešnej rodiny sovietskych/ruských nosičov. Úplne pôvodne vychádza z balistickej rakety R7 vyvynutej v 50 rokoch minulého storočia. Postupným vývojom cez Sputnik, Vostok, Voschod sa ruskí konštruktéri dopracovali až ku Sojuzu L, M, U, U2 a FG. K dnešnému dňu je už aj verzia FG minulosťou a jej nasledovníkom je Sojuz 2.1. Za svoju kariéru od 20.5.2001 do 25.9.2019 verzia FG odlietala 70 štartov s jedným zlyhaním. Na obežnú dráhu vynášala vesmírne lode Sojuz TMA, Sojuz MS a Progres a mnoho družíc. Všetky štartovali z Bajkonuru.
Po technickej stránke je raketa 2,5 stupňová konštrukcia. Raketa je vysoká 49.5m s priemerom centrálneho stupňa 2.95m a celkovou hmotnosťou 305t. Nosnosť na nízku obežnú dráhu je 6.9t. Motory spaľujú tekutý kyslík a letecký petrolej.
Konkrétna predloha modelu letela 4.4.2011 s vesmírnou loďou Sojuz TMA-21 v špeciálnom nátere pri príležitosti 50. výročia letu Gagarina do vesmíru.
Samotnú stavbu som začal niekedy cca rok dozadu. Namiešanie farby na retuš, podlepenie a vyrezanie "rebier" - klasika.
Veľa fotiek z celého postupu neexistuje. Radšej lepím ako fotím a nepredpokladal som, že to budem niekde prezentovať. Písaný návod nie je, iba dve strany návodných kresieb. Ja som začal centrálnou časťou 1. stupňa a začal som od horného konca.
Spodná časť centrálneho 1.stupňa. Trysky sú tam zatiaľ iba na sucho a neprefarbené. Originál model má takú divnú horčicovú farbu. Ťažko povedať, akej farby by mali trysky zvnútra byť. Nepodarilo sa mi nájsť fotku skutočného stroja v čase, keď je už vztýčený na štartovacej rampe. To červené, čo je na všetkých fotkách a videách sú kryty. Tie sa pred štartom odstránia. Na nejakom videu som videl odstraňovanie krytov z motorov druhého stupňa a tam boli trysky zvnútra šedé. Predpokladám, že tak je to aj pri prvom stupni. Ja som ich však neskôr prefarbil na výraznú červenú, ako pri doprave na štartovaciu rampu.
Spodné časti boostrov a nejaká drobotina.
Pri tomto diely som sa rozhodol, že si kúpim nové pinzety.
Poskladané boostre. Zatiaľ bez trysiek a množstva drobných dielov.
Trysky záchrannej vežičky - zatiaľ iba ohnuté. Neretušované, nelepené, zvnútra nefarbené. V skutočnosti sú takej hnedej bakelitovej farby aj zvnútra. A úplne vnútri sú jasne žlté - toto som neriešil, ale dalo by sa
Veľmi "nasucho" poskladaný 2. stupeň a kryt nákladu so záchrannou vežičkou. Bol som doma týždeň sám bez manželky a detí a mal som potrebu sa pochváliť.
Splastičnené rozpery držiace boostre v správnej polohe oproti centrálnej časti. Toto je (pravdepodobne) jedna z dvoch malých chybyčiek, ktoré som si na modele všimol. Ak by som aj použil originál rozpery a "prirazil" boostre ku centrálnej rúre, pravdepodobne by nedočiahli. Pôvodné diely sa mali ohnúť/zasunúť do boostrov zhruba na začiatku tých tmavých koncov. Podľa mňa tomu chýba (v mierke 1:100) tak cca 4-5mm. Tým, že ja som diely splastičnil, musel som boostre reálne od centrálnej časti odsadiť a to sa prejavilo aj na posune prípoja na boostroch. Mali by byť pripojené v strede pod tými trojuhoľníčkami. Nevydalo. Veľmi to nevidieť. Vzhľadom na to, že som ich modeloval dva dni pred Nitrou, tak som ich natrel iba na sivo bez tých tmavších prúžkov. Aj tak je to zakryté boostrami. A v reále je tá farba omnoho podobnejšia ako na obrázku.
Predvečer Nitry. Už som nemal čas ani silu vyrábať nejakú rozumnejšiu transportnú krabicu. Zhodou okolností raketa prežila cestu tam aj späť bez ujmy. Z družice cestou tam odpadla jedna anténa.
