Report
No nakoniec som tie háky prerobil na tri rovnaké. Ale poďme pekne po poriadku.
Počas posledného mesiaca som nelenil, práve naopak. Po práci som si za model sadol vždy aspoň na 1-2 hodinky.
A začal som blatníkmi. Chcel som skúsiť niečo nové, a preto som sa rozhodol blatníky vyrobiť z metalickej fólie, resp. z tuby od sladkého mlieka. O tomto druhu materiálu som čítal v knihách, kde ho autori odporúčajú kvôli realistickému znázorneniu ohýbania plechov. A keďže samotné blatníky na Hetzerovi nie sú nijak zložitého tvaru, vyskúšal som to. Ako prvé som zbúchal tie predné, pričom som sa snažil nejakým spôsobom ohnúť a zdeformovať aj ich papierové časti (čo je dosť náročné, aby výsledok pôsobil dobre - zrejme budem ešte upravovať). Zadné som zatiaľ neohýbal, nech ich nezničím (predné som možno až moc).
Rozhodol som sa spracovať na kompletku zadnú časť vozidla. Začal som mriežkovaným krytom, ktorý som sa snažil spraviť podľa niektorých fotiek čo mám v PC. Na väčšine strojov je otvorený, tzn. ten plech trčiaci z ľavej strany je vysunutý. Keďže som nechcel a nemal priestor ukazovať niečo pod ním, rozhodol som sa ho uzavrieť. Tiež som zhotovil výfuk. Tu som si robil hlavu či ho mám obaliť nejakou sieťovinou, keďže tlač ju znázorňuje, ale väčšina vozidiel, ktoré mám na fotkách ho majú "plný". Tak som z tejto myšlienky upustil. Podľa fotiek som zároveň prirobil na zadnú časť korby pár dielov, v ktorých výfukové potrubie vychádza z motorovej časti a kopec drobných dielikov vrátane pántov, šróbov a úchytov.
Na vozidlo som prilepil držiak antény a spracoval som tiež malé detaily.
Čerešničkou na torte bola hlavná zbraň Hetzera - kanón. Stavba kanóna sa skladala z viacerých dielov, ktorých lepenie čistostavbou by bolo naozaj záživné. U mňa našťastie tento problém nebol a tak všetko vyriešilo v niekoľkých vrstvách sekundové lepidlo a tmel. Jeho stavbu som začal nalepením podlepených dielov a optickým vyzdvihnutím uloženia kanóna z povrchu čelného panciera a vybudovaním jeho základu z dielov kostry.
Najvýživnejším dielom kanóna bol určite jeho odliaty štít Saukopf, ktorý by som teda čisto lepiť ale že ozaj nechcel. Každý pás som si podliepal zvlášť tenkým papierom, napúšťal sekundovým lepidlom a brúsil ako celok. Na koniec som celý štít pretmelil Revell Plastom a vybrúsil pričom som dúfal, že vo výsledku sa mi podarí dopracovať k jeho správnym tvarom - našťastie podarilo. Stočil som hlaveň a do jej prvých 3 centimetrov som nalepil 3mm hrubé a asi 2-3 cm dlhé kúsky oloveného drôtiku, akože kvázi drážkovanie. To som veľmi zvedavý, ako sa ukáže vo farbe. Keďže je tento celok, nie len štít, odlievaný, ostávalo mi už len vymedziť priestor okolo neho krycou páskou a pustiť sa do imitácie povrchu odlievaných dielov.
Postup jednoduchý, overený pri veži T-55A. Opäť som si raz potvrdil, že Revell Plasto nemôže konkurovať tmelu Tamiya Putty (klasický šedý). Na povrch nanesený a rozotrený tmel som tupoval starým štetcom a na druhý deň brúsnou hubkou (hrubšej zrnitosti) obrusoval tak, aby som cítil nerovný povrch. Som veľmi zvedavý, čo to spraví pod farbou.
No a na záver nejaké celkové náhľady:
Už mi toho naozaj moc nechýba. Ostávajú mi drobnosti ako hever (z Pz III. od GPM), čelný a strešný priezor, jeden pár kolies a bočné pláty panciera, z ktorých určite aspoň jeden nespravím a podobne + pásy. Pri ďalšom postupe už snáď bude hotové vozidlo čakajúce na nové pásy.
