Mini-modely kozmickej techniky / Wanrayen/ 1:???

[WanRayen]

Juno je kozmická sonda NASA určená na výskum planéty Jupiter. Poznatky získané sondou majú prispieť k pochopeniu vzniku a vývoja Jupitera a tým prispieť k dokonalejšiemu pochopeniu nielen ďalších telies slnečnej sústavy, ale aj mnohých exoplanét.

Papierový model JUNO.pdf

Sonda Juno 1:100

(280.9 KiB) Downloaded 383 times

[iconmaster]

Pekný počin a dobrý nápad s tým video-návodom

[WanRayen]

Mars express je planetárna sonda určená na štúdium planéty Mars z obežnej dráhy okolo nej. Po Mars Global Surveyor a Mars Oddyssey sa stala treťou sondou v súčasnosti činnou pri Marse a prvou planetárnou sondou ESA vôbec. Jej meno naznačuje, že bola pripravená vo veľmi krátkom čase – podarilo sa to vďaka využitiu dizajnu a experimentov predchádzajúcich misií ESA, najmä Rosetta a Mars 96. Úspešnosť projektu tejto sondy viedla k vytvoreniu sesterského projektu Venus Express, ktorý má za úlohu prieskum planéty Venuša z obežnej dráhy.

Mars Express.pdf

Mars Express 1:100

(1.35 MiB) Downloaded 318 times

[WanRayen]

Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; niekedy sa používa len skrátený názov Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov než ďalekohľady na zemskom povrchu. Na obežnú dráhu bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-31 v roku 1990. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť základné problémy astrofyziky. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímok, tzv. Hubblových hlbokých polí (angl. Hubble deep fields), tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre.

model_hubble.pdf

Hubblov vesmírny ďalekohľad 1:140

(685.22 KiB) Downloaded 338 times

[WanRayen]

Venus Express bola európska planetárna sonda organizácia ESA určená pre prieskum planéty Venuša, najmä chemického zloženia a dynamiky jej atmosféry.
Trojosovo stabilizovaná sonda so základným telesom v tvare kvádra s rozmermi 1,5 × 1,8 × 1,4 m bola vybavená dvoma krídlami fotovoltaických článkov s celkovou plochou 5,7 m2, dodávajúcich v maximálnej vzdialenosti od Slnka (pri Zemi) minimálne 800 W elektrickej energie, pri Venuši až 1100 W a dobíjajúcich tri lithiumsulfonylové akumulátorové batérie s kapacitou 3 × 22,5 Ah.

[WanRayen]

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (skratka JWST James Webb Space Telescope) je plánovaný infračervený kozmický ďalekohľad. Hlavnou vedeckou úlohou má byť pozorovanie tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre, takých ktoré presahujú vzdialenosti pozorovateľné pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu alebo pozemných staníc. JWST je pripravovaný organizáciou NASA v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou a Kanadskou kozmickou agentúrou.

[WanRayen]

New Horizons je americká planetárna sonda, určená na prieskum trpasličej planéty Pluto, jej mesiacov a ďalších transneptúnskych telies (TNO). Je to jediná sonda, ktorá bola kedy vyslaná k Plutu. Po svojom štarte 19. januára 2006 sa New Horizons stala najrýchlejšou sondou, akú kedy človek vypustil do vesmíru. Už 9 hodín po štarte preťala obežnú dráhu Mesiaca (kozmickým lodiam Apollo to trvalo 4 dni), o tri mesiace prekonala vzdialenosť Marsu od Slnka a za 13 mesiacov sa priblížila k Jupiteru, ktorý sa stal tiež čiastkovým cieľom jej výskumu. Napriek tomu jej dosiahnutie kedysi najvzdialenejšej planéty slnečnej sústavy potrvalo viac než deväť rokov. Po prelete okolo Pluta sonda pokračuje ďalej do vzdialenejších oblastí Kuiperovho pásu, kde sa stretla s druhým, v porovnaní s Plutom oveľa menším objektom 2014 MU69.

[WanRayen]

Navigačný satelit Galileo - Systém pozostáva z 26 operačných družíc, obiehajúcich vo výške približne 23 tisíc kilometrov nad povrchom Zeme po dráhach so sklonom 56° k zemskému rovníku v troch rovinách, vzájomne voči sebe posunutých o 60° (uzlovej priamky). Ďalšie tri družice, po jednej v každej rovine, budú tvoriť operačnú zálohu na obežnej dráhe, aby systém mohol byť pri technickom výpadku ktorejkoľvek družice okamžite doplnený na plný počet. Poskytuje: Vyššiu presnosť dostupnú všetkým používateľom. Väčšie pokrytie signálom družíc obiehajúcich na vyšších obežných dráhach. Z tejto výhody ťaží napríklad Škandinávia, ako najsevernejšia európska oblasť.

[WanRayen]

Vesmírna sonda Pioneer 10 bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973. Sonda štartovala 3. marca 1972 z komplexu 36A na základni vzdušných síl v Cape Canaveral. Pioneer 10 je v súčasnosti na ceste k hviezde Aldebaran, ktorá je v Súhvezdí Býka. S určitosťou je však prvým ľuďmi postaveným telesom, ktorého trajektória viedla mimo slnečnej sústavy. Sonda však stále nedosiahla heliopauzu ani Oortov oblak, takže sa ešte pohybuje vnútri slnečnej sústavy.

[WanRayen]

Model vesmírnej sondy SOHO - Solar and Heliospheric Observatory (slnečné a heliosférické observatórium alebo SOHO) ktorá bola vypustená 2. decembra 1995 určená na štúdium Slnka, ktorá začala svoju činnosť v máji 1996. Je to spoločný projekt Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a NASA. Pôvodne bola plánovaná ako dvojročná misia, ale pracuje už vyše 19 rokov. Okrem vedeckej misie je SOHO hlavným zdrojom dát o Slnku na predpoveď vesmírneho počasia.