Podľa obálky som si vybral Lippisch P.13a od Orliku (netušil som, že s lietadlom príde vozík aj traktor, takže to mám ako 3v1).
[imgpl=https://papermodelers.sk:443/download/imgpl.php?i=111011&p=860_dfd78e76421108afb9d311b9106201e1]https://papermodelers.sk:443/download/imgpl.php?i=111011&p=860_dfd78e76421108afb9d311b9106201e1&t=0[/imgpl]
[imgpl=https://papermodelers.sk:443/download/imgpl.php?i=111010&p=860_add569e6246595a5735fe047fcc16cb8]https://papermodelers.sk:443/download/imgpl.php?i=111010&p=860_add569e6246595a5735fe047fcc16cb8&t=0[/imgpl]
Skúsim tu napísať aj niečo o histórii.
Informácie ale berte s rezervou, nakoľko sa blížil koniec vojny a nikdy nebol postavený žiadny stroj.
[legend=][list][*]V Nemecku bol týpek menom Alexander Martin Lippisch fascinovaný "bezchvostým" dizajnom strojov s delta krídlami. Nechcem tu zbytočne písať veci, do ktorých sa nerozumiem ... tak v skratke. Najprv na papieri vytvorili experimentálne lietalo P11, neskôr P12 až sa dostali ku P13. Z P12 a P13 vznikli malé modely, ktoré sa úspešne otestovali, no neskôr bol P12 vyradený v prospech projektu P13. Počas prác sa menil aj názov, pôvodný návrh dostal označenie "A", neskoršie mali označenie v abecednom poradí.[/list]
[list][*]Podľa všetkého sa nikde nešpecifikoval konkrétny typ motora. Ten mal byť umiestnený v strede trupu s prívodom vzduchu vpredu a výfukom vzadu. Nedostatok paliva viedol k tomu, že ako alternatíva mali byť použité malé kúsky hnedého uhlia (umiestnené v drôtenej "tube") v kombinácii s kyslíkom, avšak vznikali problémy okolo konzistentnosti výkonu. Konštrukcia mala byť robustná, kedy sa predpokladá použitie dreva a kovu. Dizajn kokpitu mal byť jednoduchý a lacný na výrobu. Vo vnútri malo byť veľa miesta s dobrým výhľadom. Sedadlo a prístrojová doska mali byť vraj len priskrutkované o podlahu a steny kokpitu pre ich ľahšiu demontáž a opravu. Celé lietadlo sa vraj malo dať ľahko rozložiť na menšie časti. [/list]
[list][*]Aby ušetrili hmotnosť, lietadlu nedali štandardný podvozok. Tým pádom je P13 sám o sebe nepohyblivý a potrebuje malý vozík. Tu sa Lippisch inšpiroval Me163. Lietadlo malo vzlietať na vozíku, ktorý by sa v určitej výške mal odhodiť. Niekedy sa vraj ale stávalo (pri Me163), že sa ho odhodiť nepodarilo alebo sa odrazil od zeme a zasiahol stroj vo vzduchu. P13 mal tiež pristávať, údajne, veľmi divným spôsobom. Pri pristávaní mal mať nos zdvihnutý od zeme a zo spodnej strany sa mala vysunúť akási "lopatka". [/list]
[list][*]Veľa otáznikov je aj nad účelom lietadla, pri ktorom sa nespomína žiadna výzbroj. Je teda možné, že sa lietadlom malo "búrať" do lietadiel nepriateľa a tým ich poškodiť. Otázne je, čo by sa stalo ak by odpadnuté kúsky lietadiel prenikli do sacieho otvoru .. Údajne sa ale v popise stroja z roku 1944 píše, že je v ňom dostatok miesta pre zbrane, no samotný projekt sa nedostal nikdy tak ďaleko, aby sa ho rozhodli v Nemecku vyzbrojiť. [/list]
[list][*]Lippisch a jeho tím nakoniec skončili v rukách západných spojencov, odkiaľ sa cez Paríž a neskôr Anglicko dostal v roku 1946 do USA. Keď skončila vojna, veľká časť konštrukcie lietadla bola stále len teoretická a tým pádom nebolo lietadlo nikdy dokončené. Po vojne bola postavená 1 replika, ktorá by mala byť v Americkom múzeu vojenského letectva vo Virginia Beach. No nebol to Lippisch kto ju postavil. [/list]
[list][*]Zdroj pre informácie a obrázky: [url]https://plane-encyclopedia.com/ww2/lippisch-p-13a/[/url][/list]
Report
Na internete sa mi podarilo nájsť v podstate len jednu stavbu asi testu (?) na Koraduse. K modelu som si objednal aj lasery, ktoré som spolu s vystrihovačkou impregnoval nitrolakom. Tentokrát som skúsil zvoliť trochu hustejšie nariedenie nitrolaku a to pomer cca 1:2. Tento pomer bol na kostru OK, ale na ostatné diely ani veľmi nie ...
Pustil som sa do toho a začal som traktorom. Musím sa priznať, že som sa celkom na stavbu tešil, no moje nadšenie opadlo hneď potom ako som zistil, že čisto lepiť neviem. Moja posledná čistostavba bola na prelome rokov 2019/2020 a podľa toho to vlastne celé aj bude vyzerať. Po sto rokoch som oprášil (doslova) temperky s vodovkami a pustil som sa do práce. Lepil som na viacerých miestach, takže fotky som priebežne ani nerobil. Zo začiatku som mal chuť aj na nejaký "tuning", tak som na prednej strane spravil otvory pre chladenie z mriežky (čo nie je vidieť z tých kvalitných nočných fotiek), ale mriežkami som nakoniec s tuningom aj skončil. Husto nariedený nitrolak pravdepodobne spôsobil, že papier sa stal viac robustným a ja som mal problém ohýbať aj nepodlepené diely. Tie sa v podstate pri ohýbaní začali správať tak, ako keby boli podlepené. Štandardne som zo spodnej strany spravil ryhu s ihlou v Olfe AK-5, ale po ohnutí bol ohyb oblý ... podobne ako keď sa snažíte ohnúť 0.5mm hrubý diel. Navyše, odniesla si to aj tlač, ktorá miestami popraskala. Veľmi dobre je to vidieť na kapote traktora. Toto všetko dávam za vinu príliš hustému nitrolaku, ale svoj podiel na tom určite majú aj moje nahrubo pracujúce ruky. Predné kolesá a sedačku som pre zmenu čisto spraviť nedokázal, takže som sa pustil do brúsenia a farbenia. Na traktor ešte musím dolepiť zadné koleso, to som ako jediné spravil čisto, nakoľko som chcel použiť laserom pálený dezén.
Keď som mal traktor hotový, pustil som sa do vozíka. Ten bol podstatne jednoduchší - jednoduchá kostra, obšívka a pár dielov navrch. Kolieska sú z laserov, takže tam som tmelil, brúsil a farbil spolu s kolesami a sedačkou z traktora. Na disky zadných kolies vozíka sa mal po obvode nalepiť 0.5mm široký kruh, ktorý som ani za ten svet nevedel pekne vyrezať. Poprosil som Peťa (tatra813), ktorý mi ochotne vypálil laserom nové - Peťo, ďakujem. Všetky diely som nastriekal surfrom, prebrúsil (kolesá viackrát) a striekal som ich s Tamiyou XF-87 IJN Grey, ktorá sa mi zdala z fľašky najviac podobná farbe tlači. Moc som sa s tým nehral, spravil som si z toho taký môj typ ŽaVeS-u, aj keď to vôbec nemám vo zvyku. Do farby som dal aj pár kvapiek matného laku XF-86, aby mi odpadol medzikrok lakovania a po vyschnutí som na všetky nastriekané diely naniesol čierny wash od Tamiye, ktorý som následne zmyl a napodobnil špinu. Ako vravím, môj typ ŽaVeS-u. Pneumatiky boli striekané s XF-85 Rubber Black. Na brúsenie dezénu na bombírovaných bokoch sa mi skvele hodila mnou nedávno recenzovaná mašinka DSPIAE z Číny. Wash spravil šedú tmavšou, ktorá perfektne ladí s farbou tlače.
Vozík bol v mierne odlišnej šedej, ja som ho preventívne zbytkom farby v pištoli zľahka strekol tiež. Zaslúžil by si ale celý prefarbiť.
Priebežne som si rozrobil kokpit, kde ma to konečne začalo aj baviť. Dovtedy som na farbenie drôtov používal vodovky (zaschnuté namiešané temperky) na retuš. V kokpite som použil farby Vallejo a rozdiel bol diametrálne odlišný. Vallejami som natrel laserové pásy, aj keď niektoré kovové časti bolo zložité pekne natrieť. No a postupne som začal priebežne robiť aj na samotnom lietadle. Ako prvé som si strihol nasávací otvor. Model ponúka možnosť spraviť ho v jednoduchej verzii, moja, ktorá spočívala v uzavretí rúrky jej zadnou časťou. Tá bola z laserov, takže som sa ju snažil +/- dostať do podoby dielu z vystrihovačky. Zložitejšia verzia spočívala v tom, že rúra sa mala predĺžiť a niekde k jej koncu vložiť mriežku, pričom rúra sa uzatvára normálnym plochým dielom (bez naznačenej mriežky ako pri jednoduchšej verzii).
No a teraz prichádza to najzásadnejšie. Pripravil som si kostru, pri ktorej som zistil, že nie je zlé občas pozrieť aj do písaného návodu, hoc je v poľštine. Mysliac si, že všetko robím správne som kostru zlepil. To, že niečo nesedelo som zistil až pri obšívke, ktorá následne podľa toho aj vypadá. Nejdem sa na nič vyhovárať, skrátka neviem robiť čisto tak, aby jednotlivé diely vyzerali, že som sa ich ani nechytil. Keď vidím výsledky niektorých lokálnych lietadielkarov mám pocit, že oni tie diely do rúk nechytajú a samé sa skladajú vo vzduchu pred ich očami. Ako prvé som vlepil do kostry výfuk, následne ľavú a pravú stranu krídel až mi vzniklo niečo, na čo sa mi moc dobre nepozerá ..
A toto je vlastne súčasný stav. Bude to chcieť ešte veľa brúsenia a nežných slov, aby som z toho vôbec niečo kukatelné dobojoval.
Mám na to ešte týždeň a dva dni, takže snáď to stihnem do Nitry ...
.. ale aspoň som si opäť raz pripomenul, že toto nie je moja šálka kávy.
Vykašli sa na lietadlo nechaj to jak samostatný model