pôvodne som týmto modelom chcel zaplniť stôl ku podivným poletuchám v skupinovke experimentálne stroje, ale asi nebola priechodná mierka, tak ho robím len tak. Vlastne ani neviem, aká tá mierka definitívne bude, pretože Murph to navrhol na americký druh papiera a ten sa mi v tlači samozrejme osekal... Takže som to mierne zmenšil a mierku vypočítam na záver podľa finálnych rozmerov. Kedže podobne ako pri Rakete aj tu ma model zaujal najmä netypickou predlohou, dajme si na začiatok niekoľko faktov o tomto type stroja, ktorý som najskôr nevedel či mám zaradiť ku lietadlám alebo lodiam, ale je to skôr hydroplán ako hydrofoil, dokonca nižšie ho teoretici radia ku lodiam, ale ja ostanem pri lietadlách skôr akože by to mala byť okrídlená loď. Napokon aj ako model je vydaný a kategorizovaný pri lietadlách... Tak teda:
Report
Spasatel (rusky: Спасатель „záchranca“, „rescuer“, projekt 9038) je vozidlo pôvodne plánované sovietskym ministerstvom obrany. Vozidlo malo slúžiť ako nosič rakiet projektu ekranoplan triedy Lun, ale potom bolo prerobené na sanitné plavidlo. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bola stavba zastavená a vozidlo nebolo nikdy dokončené. V roku 2018 Rusko oživilo projekt maximálnej vzletovej hmotnosti 600 metrických ton (1 300 000 lb; 600 000 kg) s plánmi použiť ho na pátracie a záchranné operácie v Arktíde a Tichomorí, ako aj na dodávku nákladu a vojakov (do 550 vojakov) na vzdialené vojenské základne.Vojenskou výhodou týchto prízemným vztlakom poháňaných vozidiel oproti lodiam a ponorkám bolo, že počas prevádzky nemali ponor, a preto ich nebolo možné zachytiť sonarom a nemohli byť zasiahnuté torpédami. Medzi výhody oproti lietadlám patrí prevádzka v nízkej nadmorskej výške, čo sťažuje zachytávanie radarom, a väčšie užitočné zaťaženie. To bolo zaujímavé najmä počas studenej vojny ako spôsob, ako nenápadne a rýchlo prepraviť veľa ľudí alebo veľký náklad na veľké vzdialenosti. Ekranoplan triedy Lun (sovietska klasifikácia: Projekt 903) je jediným pozemným vozidlom (GEV), ktoré bolo kedy operačne nasadené ako vojnová loď v Kaspickej flotile. Navrhol ho Rostislav Alexejev v roku 1975 a používalo ho sovietske a neskôr ruské námorníctvo od roku 1987 až niekedy do konca 90. rokov. Ekranoplán triedy Lun bol vyvinutý na základe experimentálneho ekranoplánu KM, ktorý dostal prezývku „Kaspické more monštrum“. Letel pomocou vztlaku generovaného prízemným efektom pôsobiacim na jeho veľké krídla, keď bol vo vzdialenosti asi štyri metre (13 stôp) nad hladinou vody. Hoci môžu vyzerať podobne ako tradičné lietadlá, ekranoplány ako Lun nie sú klasifikované ako lietadlá, hydroplány, vznášadlá alebo krídlové lode. Naopak, plavidlá ako ekranoplan triedy Lun sú Medzinárodnou námornou organizáciou klasifikované ako námorné lode kvôli ich použitiu prízemného efektu, pri ktorom sa plavidlo kĺže tesne nad hladinou vody. Prízemný efekt nastáva pri lete vo výške len niekoľko metrov nad oceánom alebo zemou - odpor je značne znížený blízkosťou zeme, ktorá zabraňuje tvorbe vírov na konci krídel, čím sa zvyšuje účinnosť krídla. Tento efekt sa teda nevyskytuje vo vysokej nadmorskej výške. Dizajn Lun mal niekoľko nevýhod. Jedným z nich bolo, že aj keď mu prízemný efekt umožnil let v nízkej výške, na využitie tohto efektu musel letieť až 1,5 – 3,0 m (5 – 10 stôp) od vody kvôli krátkemu rozpätiu krídel, takže mohol nelietať, keď boli moria čo i len mierne rozbúrené. Ďalším bolo, že plavidlo bolo navrhnuté len na použitie princípu prízemného efektu, takže nemohlo stúpať do vyšších nadmorských výšok. Požiadavka na fungovanie pokojných morí a neschopnosť lietať nad nimi, ak by neboli výrazne obmedzené tam, kde by sa mohla nasadiť.
História Spasatela
Spasatel bol teda pôvodne postavený ako druhý ekranoplán s protilodnými raketami triedy Lun po tom, čo sa v roku 1989 potopila sovietska jadrová ponorka K-278 Komsomolets, pričom zahynulo 42 ľudí, bol Spasatel zmenený na nasadenie v námornej pátracej a záchrannej misii a bolo plánované miesto až pre 500 pasažierov. Po rozpade Sovietskeho zväzu bol projekt z finančných dôvodov zrušený. Vojenské operácie na mori boli tiež značne obmedzené, takže zamýšľané použitie sa stalo menej dôležitým. Nedokončený Spasatel je od roku 2020 uložený v starom priemyselnom komplexe v Nižnom Novgorode, pričom je stále predmetov možných potenciálnych oživení, ktorých najrealistickejší model bol predstavený v roku 2015 a podľa tlačových správ z decembra 2017 by sa vývoj Spasatelu mohol obnoviť pre použitie najmä v arktických vodách, pričom výroba by sa mala začať už v roku 2025. Podľa ruských médií bol projekt od novembra 2017 zahrnutý do zbrojného rozpočtu na roky 2018 až 2025. Keďže je ruský rozpočet od roku 2022 orientovaný na inú teroristickú činnosť, je jasné, že sa ani tento plán nenaplní.
Lun bol poháňaný ôsmimi turbodúchadlami Kuznetsov NK-87 namontovanými na predných kačiciach, z ktorých každý produkoval ťah 127,4 kN (28 600 lbf). Mal trup lietajúceho člna s veľkou vychyľovacou doskou na dne, ktorá poskytovala „krok“ na vzlet. Jeho maximálna cestovná rýchlosť bola 550 kilometrov za hodinu (340 mph). Prvý exemplár vybavený pre protipovrchový boj, niesol riadenú strelu P-270 Moskit (Mosquito). Šesť odpaľovacích zariadení rakiet bolo namontovaných v pároch na chrbtovú plochu trupu s pokročilými sledovacími systémami namontovanými v jeho nose a chvoste. Druhý ekranoplán triedy Lun bol čiastočne postavený koncom 80. rokov 20. storočia. Zatiaľ čo jeho výstavba prebiehala, bol prerobený ako mobilná poľná nemocnica pre rýchle nasadenie v akomkoľvek oceáne alebo pobrežnej lokalite. Dostal teda názov Spasatel („záchranca“).
Všeobecné charakteristiky
*Posádka: 15 (6 dôstojníkov, 9 vojakov)
*Kapacita: 137 t(302 000 lb)
*Dĺžka: 73,8 m (242 stôp 2 palce)
*Rozpätie: 44 m (144 stôp 4 palce)
*Výška: 19,2 m (63 stôp 0 palcov)
*Plocha krídla: 550 m2 (5 900 štvorcových stôp)
*Prázdna hmotnosť: 286 000 kg (630 522 lb)
*Maximálna vzletová hmotnosť: 380 000 kg (837 757 lb)
*Pohonná jednotka: 8 x Kuznecov NK-87 turbodúchadlo, každý ťah 127,4 kN (28 600 lbf)
Výkon
*Maximálna rýchlosť: 550 km/h (340 mph, 300 kn)
*Cestovná rýchlosť: 450 km/h (280 mph, 240 kn) na 2,5 m (8 stôp)
*Dosah: 2 000 km (1 200 mi, 1 100 nmi)
*Servisný strop: 5 m (16 stôp) v prízemnom efekte
Model mám teda zakúpený od Murphyho ešte pred reorganizáciou jeho web stránky v balíku aj s ostatnými firebombermi, je na ôsmich stranách plus dve strany obrázky a neočíslované návody s technickým popisom. Práca s ním je celkom fajn, táto laserová tlač neovision technológiou mi celkom vyhovuje, papier drží a konštrukčne je to iné riešenie ako naše "kontinentálne" papierové modely.
Začal som teda výstuhami krídel, keďže konštrukcia nepoužíva kartónovú kostru ako sme zvyknutí pri našich alebo poľských tvorcoch. Pokračoval som chvostovou časťou a začal som dávať dokopy trup. Konštrukčne všetko pekne sedí.
Pokračovať budem ďalej trupom a snáď sa mi to podarí do NItry doviezť, vyzerá to byť na poriadneho "macka".. Držte prsty ďalej, trimce še!
Edit: Takže doplnenie po dokončení trupu: definitívna mierka po zmenšení amerického papiera na európsku á-štyrku je 1:160, keďže celá haraburda má málo cez 46 centrimetroch… marha
Krídla sú tu úplne že jednoduché, jeden diel, ktorý sa bez ohybov alebo líšt napája priamo na trup pomocou tej spevňovacej krabičky vo vnútri, na druhej strane plaváky rovno na krídlo natupo, takže trošku sa obávam o prežitie tohto modelu pri manipulácii, ale inak je to presná stavba. Poskladal som ju nasucho ešte bez poslednej motorovej časti, takže ak to stihnem, ďalší report po Nitre a kto tú opachu bude chcieť vidieť, prídite v sobotu na Agrokomplex. Trimce še!
Ale aj bez toho je to pekné hovadko, nenašiel som vhodnú krabicu na prevoz, takže o osude tejto vzducholode je rozhodnuté.
