Trochu histórie
Mi-24 (klasifikácia NATO: Hind - — Doe") — Sovietsky/ruský útočný vrtuľník vyvinutý spoločnosťou OKBM L. Mil. Neoficiálny názov je "krokodíl". Stal sa prvým sovietskym a druhým na svete (po AH-1 "Cobra") špecializovaný bojový vrtuľník (ako aj prvý rozsiahly na svete
špecializovaný bojový vrtuľník so zaťahovacím podvozkom). Sériová výroba
začal sa v roku 1971. Má veľa úprav, bol vyvezený do mnohých krajín sveta. Bolo aktívne
používa sa počas afganskej vojny, počas bojov v Čečensku, ako aj v mnohých regionálnych konfliktoch. Helikoptéry sa hromadne vyrábali v ZSSR v závode č. 116 a v závode č. 168-Rostovské združenie na výrobu vrtuľníkov, potom Výroba lietadiel
Spoločnosť Rostvertol, Rostov na Done. Tento vrtuľník je po AH-64APACHE druhým najbežnejším útočným vrtuľníkom na svete. Počas vývoja helikoptéry Mi-24 boli požičané systémy a komponenty, ktoré už boli testované s pozitívnymi výsledkami na predtým vytvorených helikoptérach Mi-8mt a Mi-14, zároveň má dizajn Mi-24 množstvo úplne jedinečných technických riešení, ktoré sú mu vlastné. Podľa svojho usporiadania je Mi-24 postavený podľa klasickej jednorotorovej schémy s päťlistým nosičom a trojlistými chvostovými skrutkami, dvoma motormi s plynovou turbínou TV3-117 poháňanými spoločnou prevodovkou BP-24.Kýl je pomerne veľký, asymetrického profilu s vydutím vľavo a inštaláciou 6° vľavo vzhľadom na vertikálnu pozdĺžnu rovinu. To poskytuje výrazné vyloženie chvostového rotora pri vysokých letových rýchlostiach.
Titánové čepele hlavného rotora Mi - 24 sú odolné voči výstrelom kalibru 12,7 mm. Posádku vrtuľníka tvoria traja ľudia: pilot-veliteľ posádky, navigátor-operátor a palubný technik. Dvojité ovládanie namontované na vrtuľníku umožňuje operátorovi ovládať aj vrtuľník. Všeobecne je systém riadenia letu na Mi-24 oveľa efektívnejší ako systém nainštalovaný na helikoptére Mi-8. Na zlepšenie stability a ovládateľnosti má vrtuľník štvorkanálový autopilot, ktorý vám tiež umožňuje implementovať množstvo režimov automatického pilotovania bez zásahu pilota.
Vrtuľník Mi-24 umožňuje prepravu a pristátie až 8 výsadkárov so zbraňami alebo prepravu dvoch nosidiel a dvoch sedavých zranených s jedným sprievodom alebo prepravu až jedného a pol tony rôznych nákladov vo vnútri nákladnej kabíny. Vďaka špeciálnemu výcviku posádky je vrtuľník schopný prepravovať rôzne bremená na vonkajšom zavesení. Mi-24 používa za letu trojstĺpový výsuvný podvozok, ktorý znižuje odpor pri vysokých letových rýchlostiach. Zvláštnosťou konštrukcie vrtuľníka je sklon nosa trupu doľava o 2° 20', podlahy nákladnej kabíny a chvosta trupu vzhľadom na hriadeľ hlavného rotora. To sa robí na zlepšenie podmienok pilotovania pri vznášaní a pri vysokých rýchlostiach.
V súčasnosti vrtuľník používa 58 krajín. Celkovo bolo vyrobených viac ako 5 200 bojových vozidiel, ktoré boli tiež vyvezené.
Na začiatku projektu je originálny časopis, rezanie a lucerna
