ešte pred tým ako sa pustím do farbenia Sturmtigera, rozhodol som sa, že sa trochu "rozcvičím" na niečom menšom. Už nejaký čas mám doma nemecký granát z WW2 v mierke 1:1, a preto som spojil príjemné s užitočným a strihol som do neho.
V zásade ide len o pár dielov, najviac práce mi zabrala povrchová úprava a príprava všetkých nepapierových vecí okolo modelu.
Report
Začal som hlavnou a tou najväčšou časťou, vrškom, do ktorého som kvôli hmotnosti, a najmä pevnosti, namotal páskou zlepené pásiky zo zhruba 8-9 výkresov formátu A3. Takto naplnený valček som uzavrel vrchným dielom a začal som pridávať spodné diely. Všetko poriadne zalepené mojou vernou dvojkou Herkules + sekundové lepidlo a poctivo vybrúsené. Niektoré miesta som už teraz preventívne tmelil s Tamiya Putty Basic Type. Na jednej z predchádzajúcich fotkách je už zachytený aj spodný diel. Ten bol paradoxne prácnejší, nakoľko je na ňom viditeľný závit, ktorým sa táto spodná časť musela pred odhodením odšróbovať. Závit vo vystrihovačke nebol ani len naznačený, tak som si musel poradiť osve. Rozhodol som sa ho napodobniť oloveným drôtom, ktorý som lepil na vopred nakreslené čiary. Z výkresu som po obvode nad závit pridal pár prúžkov papiera, ktoré budú brúsené do oblúka. Opäť všetko riadne prilepené herkulesom so sekundovým lepidlom a tentokrát aj poriadne pretmelené (hlavne okolo oloveného drôtu) a to starým, hustým tmelom spomenutým vyššie.
Olovený drôt som použil zámerne. Jednak kvôli jeho tvarovej oddajnosti, fakt krásne sa tvaruje, ale najmä kvôli tomu, že sa dá perfektne obrusovať. Drôt a jeho okolie som obrusoval ručne brúsnymi hubkami a papiermi. Papierový prúžok nad závitom som zas do oblúka dostal svojou nedávno zakúpenou pomôckou DSPIAE, ktorú si neviem vynachváliť.
Nasledoval prvý nástrek surfaceru, ktorý odhalil všetky nedokonalosti. Tie bolo potrebné dohladka prebrúsiť, miestami zaliať sekundovým lepidlom a opäť prebrúsiť.
Už od začiatku som vedel, že drevenú časť modelu z papiera robiť nebudem a nahradím ju skutočným drevom. Pôvodne som si na to trúfal sám, ale keď som začal špekulovať ako to spraviť, rýchlo prišlo vytriezvenie. Poprosil som preto Lukáša (na fóre LMD), o ktorom viem, že s drevom to skutočne vie a ktorý mi ochotne drevenú rúčku vyrobil. Lukáš, ešte takto oficiálne, veľmi pekne ďakujem. Dokonalá práca. Veď posúďte sami.
S drevom v ruke som sa pustil do ďalších prác. Čo som zistil, tak vrchná časť bola až do roku 1942 na drevo uchytená pomocou 4 skrutiek. Malé skrutky s hríbikovou hlavičkou a na plochý šrobovák som doma nanašiel, tak som si kúpil klinčeky. Do nich som musel drážku vyrezať, čo pomocou žiletkovej pílky šlo hladko. Na granát som nalepil pásku, aby som zistil presný obvod, pásku odlepil a na rezacej podložke som presne vymeral a zakreslil pozíciu pre 4 dierky. Pásku som opäť na granát nalepil a do vyznačených bodov som začal vŕtať diery pre klince. Keďže sa ale nachádzajú vo vrchnej časti drevenej rúčky, ktorú nechcem zbytočne rozštiepiť, hlavičky klincov som odrezal a prilepil do vyvŕtaných dier. Naniesol som na ne Mr. Metal Primer a nasledoval ďalší, finálny, nástrek surfacerom a drobné, lokálne tmelenie nedokonalostí. Po ich vybrúsení ostal povrch perfektne hladký a pripravený na nanášanie farieb.
Spolu s drevenou rúčkou mi Lukáš na vyžiadanie dodal aj jeden kus dreva na experimentovanie (nakoniec poslal 1 nevydarenú rúčku). Ako prvé som ju potrel lazúrou dubového odtieňa, ktorú som mal doma ako jedinú a hneď po prvých ťahoch som vedel, že to bude tá správna. Ďalej bolo potrebné granát označiť. Poslúžila mi na to stará školská pomôcka, pravítko, v ktorom sú vyrezané čísla spolu s abecedou. Cez ne som ako cez šablónu jemne "gravíroval" priamo do dreva označenie ЯR 1940. Nemal som za cieľ byť príliš konkrétny, aj keď podklady k tomu boli. Písmená a čísla v šablóne boli o niečo väčšie ako by som potreboval, tak som ostal len pri týchto 6 znakoch, ktoré sa mi zo všetkých "gravírovali" najlepšie. Čísla som tiež skúšal vypaľovať pájkovačkou, ale nešlo to podľa predstáv. Tak som nakoniec do všetkých znakov naniesol čierny wash od Tamiye a nechal zaschnúť. Pri blízkom pohľade je vidieť, že som znaky robil vŕtačkou, ale inak pri celkovom pohľade sa to stráca.
No a konečne prišlo rad aj na farbenie. Ako prvé som celý granát nastriekal matnou čiernou XF-1 a následne, aby som trochu rozbil jednotnosť povrchu, som na plochy nepravidelne aplikoval matnú bielu XF-2. Snažil som sa robiť rôzne oblé ťahy s tým, že hrany mali ostať čierne. Ako zelenú som zvolil XF-62 Olive Drab, do ktorej som pridal spomaľovač schnutia a ako ochranný prvok pred ďalšími prácami lesklý lak X-22 (aby som zbytočne celý povrch nemusel lakovať ako medzikrok). Aplikoval som asi 2-3 jemné vrstvy tak, aby čiastočne bolo vidieť rozdiel v odtieni podkladu.
Už dlhší čas som mal pripravené masky od Ica s nápisom "VOR GEBRAUCH SPRENGKAPSEL EINSETZEN". Postupne došlo na výrobu až troch sád, pretože prvé dve neboli z rôznych dôvodov vhodné. Ico, ďakujem za to, že si ma toleroval celý čas a vždy ochotne vyrobil čo bolo treba. Keď som mal v ruke toho času druhú sadu, časť povrchu granátu, kde sa mal nachádzať nápis, som nastriekal s Heavy Chipping Fluid od AK Interactive. Naň som nalepil masky od Ica, mysliac si, že chipping fluid pod nimi vydrží a uvoľní ho až následná voda. Vedel som, že šanca na úspech je veľmi malá, aj tak som to skúsil. No nepochodil som. Táto druhá sada masiek nešla odlepiť od prenosky, čo som zistil až keď bola na granáte, takže nakoniec nedošlo ani ku striekaniu a v podstate ihneď išla maska z modelu dolu. A spolu s ňou aj vrstva chipping fluidu. Po ňom ostal povrch šupinatý, a preto mi neostávalo nič iné, len navlhčiť povrch a zbytky fluidu z neho zmyť. Našťastie, lesklý lak X-22, preventívne pridaný do farby, splnil svoju úlohu a odstránenie fluidu bolo rýchle a bez akýchkoľvek vedľajších škôd (tá biela ryha je od čepele skalpela keď som sa pokúšal podvihnúť masku).
Onedlho sa ku mne dostala tretia sada masiek, ktoré som hneď musel ísť vyskúšať. Teraz už bez Chipping Fluidu. Masku, tentokrát bez prenosky, som pomocou krycej pásky Tamiya dostal na model, poriadne vymaskoval za pomoci potravinovej fólie a vrhol som sa na striekanie. Nápis je striekaný bielou XF-2 s troškou lesklého laku (X-22) kvôli odolnosti. Nápis nakoniec nebudem odierať (pôvodne som chcel, preto ten fluid). S výsledkom som bol veľmi spokojný.
Následne som celý povrch za mokra brúsnou handričkou Gunze, zrnitosti 6000, obrúsil od čiastočiek prachu + hmatom som cítil, že písmená striekané cez šablónu majú po okrajoch vrstvu farby, čo som týmto brúsením eliminoval. Ďalej som sa rozhodol na model aplikovať wash. Dnes viem, že už by som to nerobil, ale vtedy mi to dávalo zmysel. Model som zalakoval lesklým lakom, naniesol wash a po jeho zavädnutí som ho utieral papierovými utierkami. Bohužiaľ, moc sa neujal, tak išiel komplet preč. Dokonca ani nezmenil tón bielej farby textu, s čím som tam trochu počítal.
Tak reku OK, zalakujem späť matným lakom a bude hotovo. Lenže ten mi na povrchu zanechal akýsi biely prach, ktorý nešiel dať dolu. Neviem čím to bolo, či silným tlakom, slabým alebo opačne prílišným nariedením ... ešte nikdy som takéto plochy matom nestriekal. Zobral som preto opäť brúsnu handričku Gunze, tentokrát zrnitosti 8000 a celý model opäť mokrou cestou preleštil. Našťastie, prach išiel dosť dobre dolu. Tak som si nakoniec nariedil tú istú zelenú, XF-62 Olive Drab, tentokrát ale vo veľmi veľkom pomere a s pridaním trošky matného laku priamo do farby, som celý model, aj text, niekoľkokrát jemne prestriekal. Tento výsledok už považujem za finálny.
No a ako granát budem vystavovať? Pre tento účel som mal už od začiatku v hlave predstavu, ktorú bolo potrebné zhmotniť. Vystačil som si s dvoma 2 metrovými a 4cm širokými (0,5cm hrubými) latami a jedným meter dlhým (1x1cm) hranolčekom z OBI. Materiál som si doma vymeral a začal pripravovať (rezať a brúsiť). Zakúpil som si k tomu aj drobné klinčeky a šróbiky, ale nakoniec som sa rozhodol ich nepoužiť, pretože lepidlo na drevo prekvapivo dobre držalo, a preto som žiadny iný spojovací materiál nepovažoval za potrebné použiť. Debničku som riadne obrúsil a zakúpil túto farbu v krásnom spreji. Prvú jemnú vrstvu som po vyschnutí obrúsil hubkou zrnitosti 240.
Po prebrúsení prvej vrstvy farby som povrch od prachu poutieral, vyfúkal a povysával. Nasledovala druhá, finálna vrstva farby. Lenže so sprejmi to moc neviem a tak sa miestami farby nahromadilo toľko, že začala stekať. Takže nasledovalo ďalšie kolo schnutia, brúsenia, umývania, vysávania a znovu farbenia. Nakoniec som na debničku minul skoro celý sprej, aplikoval som 4 takéto "kúry", ale ani s jednou som z rôznych dôvodov nebol spokojný (slabé krytie, stekance alebo nalepené čiastočky prachu vo farbe - striekal som to vonku na chalupe). Po štvrtom raze a s minimom farby v spreji som sa rozhodol obrúsenú, vyutieranú a povysávanú debničku považovať za hotovú. Postupne sa mi aj tak viac páčila takto ošúchaná ako plne zelená. Vyplnená drevitou slamou obdobného odtieňa by mohla vyzerať dobre.
A tak sa aj stalo. Debničku som vhodným množstvom slamy vyplnil a vložil dnu hotový granát. A keďže tu nejak nebolo čo fotiť, ako finálna galéria bude musieť stačiť len týchto pár fotografií.
Debnička má rozmery 40x13x10 (DxŠxV) a granát samotný je dlhý presne 35cm, váži 339g.
Čiastočky prachu na papierových častiach granátu sú buď nečistoty na vašich monitoroch alebo prach z drevitej slamy (nie je nalepený do laku ani farby, dá sa zotrieť).
Na záver by som chcel ešte raz poďakovať obom kolegom, Lukášovi (LMD) a Peťovi (Iconmaster) za pomoc pri tomto projekte.
