Ahojte modelári.
Rozhodol som sa prezentovať svoju tvorbu a vybral som si model neopozeraného stroja, takže bude spestrením na fóre. Je to moje prvé prezentovanie, tak dúfam že nič nepokazím. Tento model som si vybral aj preto lebo je pomerne jednoduchý nakoľko neobsahuje skoro žiadnu drobotinu. Jeho hlavná nevýhoda je veľkosť. tento model je fakt obrovský a musel som si zohnať kartón 2mm formátu B1. Nezháňa sa práve najľahšie. Síce by stačil aj formát A2, ale ten sa mi nepodarilo zohnať.
!!! Dopredu upozorňujem že stavbu bude trvať dlho, nakoľko času na lepenie veľa nemám, no budem sa snažiť postupovať a dopĺňať svoj postup v čo najkratších časových intervaloch.
Pár fotiek originálu:
Model tohto stroja je obsiahnutý na 20 stranách formátu A3 z toho 12 strán tvoria konštrukčné diely kostry na podliepanie 2mm kartónom a 8 strán zvyšných (viditeľných) dielov.
Niečo viac o samotnom stroji K-Wagen
K-Panzerkampfwagen, alebo Großkampfwagen, bol nemecký super ťažký tank vyvinutý na jar roku 1917.
Technické parametre tanku:
- Posádka - 22 ľudí
- Hmotnosť - 120 ton
- Pancier – 30 mm
- Výzbroj - 4 kanóny 7,7cm a 7 guľomety MG 08 7,92mm
- Rozmery - 12,6m x 5,9m x 2,9m (DxŠxV)
- Pohon – 2x V6 Daimler
- Výkon – 650 koní
- Rýchlosť – 8 km/h
Ťažký Panzerspähwagen bol veľký a neohrabaný, no bol veľmi rýchlym prírastkom do nemeckého mobilného arzenálu prvých vojnových rokov.
Možno predznamenal vývoj nemeckých tankov ako Maus a E-100 počas druhej svetovej vojny a nezmyselnosť takéhoto úsilia, keď prostriedky, peniaze a čas mohli byť lepšie vynaložené na osvedčené zbrane na podporu vojny. Napriek tomu z technického a inžinierskeho hľadiska bol tento vývoj veľmi cenným. K-Wagen bol pre nemecké pancierové projekty z prvej svetovej vojny tým, čím boli Maus a E-100 pre nemecké pancierové projekty z druhej svetovej vojny.
Začiatkom roku 1917 uzavrel náčelník motorových vozidiel ministerstva vojny zmluvu na stavbu K-Wagenu. Špecifikácie zmluvy požadovali, aby bol tank schopný prekonať zákop široký najmenej 4 metre, mal mať predný a bočný pancier hrúbky 3 cm, mal mať namontované jeden až dva kanóny kalibru 5 až 7 cm, štyri guľomety, dva plameňomety, aby bol poháňaný motorom (motormi) s výkonom 400 koní, ďalej aby mal posádku 18 členov a mohol byť rozdeliteľný na viacero kusov o hmotnosti maximálne 30 ton čo malo umožniť jeho prepravu. V diskusiách výboru o K-Wagen bolo vznesených veľa kritiky kvôli nepraktickosti návrhu, a to ako v špecifikáciách, tak aj v realite jeho nasadenia a úspechu v teréne. Tieto hlasy boli ignorované a 28. júna 1917 bol vydaný príkaz na stavbu desiatich K-Wagenov. A aby toho nebolo málo bolo nariadené skrátiť predpokladaný čas výstavby z jedného roka na osem mesiacov.
Práca na dizajne bola od začiatku problematická, nakoľko dizajnéri na začiatok nemali z čoho vychádzať a tak tank museli postaviť prakticky od základov. Všetky nové stavebné techniky a komponenty museli byť vytvorené a implementované od začiatku. Boli uzatvorené kontrakty na výrobu celkovo piatich kusov K-Wagenov pre závod Riebe Ball Bearing Works v Berlíne-Weissensee a pre Waggonfabrik Wegmann v Kasseli. Keď sa obe spoločnosti pustili do práce, problémy sa objavili na každom rohu. Veľmi rýchlo sa zistilo, že pôvodná požiadavka na usporiadanie motora s výkonom 400 koní bola úplne nedostatočná na to, aby poskytla K-Wagen potrebný ťah. Namiesto toho boli použité dva 6-valcové lodné motory Daimler s výkonom každý 650 koní. Tieto motory mali dať K-Wagen rýchlosť 8 km/h (čo je pravdepodobne rýchlosť na ceste). Palivová nádrž mala objem 3 000 litrov a do akého rozsahu by to umožnilo K-Wagen cestovať, nie je známe. Hmotnosť K-Wagenu sa vyšplhala na približne 150 ton z pôvodných 140 ton. Konštruktéri sa pohrávali s myšlienkou skrátiť vozidlo a tým znížiť hmotnosť na 120 ton.
Pôvodná veľkosť posádky 18 mužov bola príliš malá na obsluhu tanku a tak bola navýšená na 22 mužov. Pokiaľ ide o výzbroj, pevnosť Idstein poskytla pre K-Wageny 7,7 cm kanóny. Tie boli namontované v zásuvkových mantletoch veľmi podobných u 5,7 cm kanónu na A7V. K-Wagen bol vyzbrojený štyrmi týmito 7,7 cm kanónmi a pôvodná požiadavka na štyri guľomety (nepochybne Maxim 08/15) bola zvýšená na sedem. Uvažované plameňomety boli odstránené. Celkový počet nábojov pre delá bol 8 000 (pomer druhov nie je známy) a pre guľomety možno predpokladať, že na palube bolo viac ako 15 000 nábojov. Pre pancierovanie boli splnené špecifikácie na hrúbku 3 cm. Nie je však známe, či bola táto hrúbka panciera zachovaná vo všetkých častiach K-Wagena, ako aj to, či tento pancier bol tvrdený alebo či bol nekalený.
Celkovo K-Wagen pripomínal dlhú krabicu od topánok. Pásy K-Wagen ťažili z pancierovej ochrany v tom, že prebiehali pod pancierovým plátom strechy a mali určitú mieru obrany z predných a zadných pancierových plátov. Celkovo mal K-Wagen veľmi malé nitovanie, časti pancierového trupu boli zrejme vyrobené v celých jednotkách. Na boku trupu boli pripevnené sponsony. Na rozdiel od pohyblivých (a v niektorých prípadoch odnímateľných) sponsonov britských tankov boli tieto priskrutkované k trupu. Vo vydutí v sponsone boli namontované dva 7,7 cm delá. Jedno delo smerovalo dopredu, zatiaľ čo druhé smerovalo dozadu. Medzi kanónom sa nachádzal guľomet. V zadnej časti sponsonu bol ďalší, zadný guľomet. V prednej časti tanku, oddelenej od bojového priestoru prepážkou, sa nachádzali dve stanovištia vodiča a tri guľometné pozície (jedno delo smerovalo dopredu, ďalšie dve smerovalo do strán). Približne uprostred bojového oddelenia bola vyvýšená plošina, kde sedel veliteľ a delostrelecký dôstojník a pozerali sa cez vyvýšenú valcovitú kupolu na vrchole K-Wagenu. V prednej časti motorového priestoru bol umiestnený signalista (ktorého povinnosti boli nepochybne podobné ako u signalistu A7V). Na palube boli dvaja mechanici, ktorí obsluhovali dva motory (a pravdepodobne pomáhali pri zostavovaní K-Wagen na akciu po preprave). Za motorovým priestorom, v zadnej časti nádrže, bola zostava prevodovky. Odvzdušnenie zabezpečovali žalúzie na vrchu sponsonov, zatiaľ čo dvojité výfukové komíny boli namontované na streche kúsok za kupolou. Pokiaľ ide o štrbiny na videnie, K-Wagen ich má prekvapivý nedostatok. Okrem tých v kupole (ktoré sú roztrúsené okolo kupoly, aby poskytovali výhľad naokolo), jediné ďalšie štrbiny videnia možno vidieť na sponsone medzi delom. Zdá sa, že predná časť, kde sú ovládače, nemá vôbec žiadne výhľadové porty! A keďže stanovištia vodičov boli odsunuté od prednej časti nádrže, človek sa čuduje, ako mohli vidieť, kam idú. Ako pokračoval problematický postup na vývoji K-Wagenu, došlo k nasadeniu tanku A7V. Oproti tomu Nemci zažili úspešné nasadenie spojeneckých obrnených vozidiel. Pomerný neúspech tankov A7V zasiahol vojnové úrady a do ich myslí sa vkradli pochybnosti o hodnote a praktickosti K-Wagenu. To vyvrcholilo tým, že testovacie oddelenie poľných vozidiel vydalo 18. októbra 1917 vyhlásenie, že jediné vhodné nasadenie K-Wagen bude v pozičnej vojne, t.j. statická obrana, bunkra na koľajniciach (niečo, ako bol často nasadený Jadgtiger z druhej svetovej vojny). Program K-Wagen sa stretával s technickými problémami a tiež s ťažkosťami pri získavaní dielov a komponentov od externých dodávateľov. Ukončenie nepriateľských akcií však ukončilo aj projekt K-Wagen. Riebe Ball Bearing Works mala jeden K-Wagen v záverečnej fáze dokončenia a druhý rozpracovaný a bez motorov. Wegmann za celý ten čas takmer dokončil jedno obrnené telo K-Wagen.
K-Wagen bol projekt, ktorý mal malé prínosy pokiaľ ide o tank, ktorý má dosiahnuť úspech na bojovom poli. V mobilnej vojne by sa ocitol v najväčšej nevýhode. Jeho rýchlosť 8 km za hodinu, čo je pravdepodobne rýchlosť na ceste, by po terénne by bola jeho rýchlosť hrozne nízka. Pri hmotnosti viac ako 120 ton by stroj určite uviazol v bahne a mäkkej zemine bojiska, čo by ho zanechalo zraniteľným voči delostrelectvu, tankovej paľbe a útoku zblízka. Sila pásov, vzhľadom na ich civilné korene (pripomeňme, že boli z motorových lopatových strojov), bola spochybniteľná nakoľko znečistenie a upchatie horného prevodového stupňa by bol vážnym problémom. Jeho extrémna nízka rýchlosť by bola na jeho škodu v porovnaní s rýchlejšími tankmi ako sú napríklad francúzsky FT-17 vyzbrojený kanónmi. Taktiež bol vystavení nebezpečenstvu útoku protitankových pechotných tímov. Taktiež to, že tento tank potreboval dvoch vodičov svedčí o ťažkostiach pri manipulácii so strojom. Ak boli problémy s A7V z hľadiska slabej efektivity posádky v akcii, pri K-Wagene to muselo byť ešte horšie. Vzhľadom na to, že pre vodičov neexistovali žiadne otvory na videnie, boli plne odkázaný na príkazy veliteľa, ktoré im odovzdával signalista. Rovnako umiestnenie kupoly vytváralo veliteľovi ešte väčší mŕtvy uhol pri pohľade dopredu ako pri A7V. Strelcom mal veliť delostrelecký dôstojník a signalista tak mal dosť práce s doručovaním rozkazov od dvoch dôstojníkov.
Čo sa týka výzbroje, K-Wagen možno považovať za najťažšie vyzbrojený tank, aký bol počas vojny postavený. Výkon 7,7 cm kanónu síce nie je známy, ale pravdepodobne by bol viac než schopný preraziť pancier akéhokoľvek spojeneckého tanku. Pokrytie guľometov by bolo dobré, pričom jediným skutočným mŕtvym uhlom by bola priama zadná časť tanku. Čo sa týka pancierovania, K-Wagen by mal stále výhodu v ochrane. Preprava tohto tanku predstavovala vážny problém, čo možno vidieť na skutočnosti, že jednou z požiadaviek bolo, aby sa dal rozdeliť na viaceré časti. To riadne obmedzuje taktickú flexibilitu K-Wagenu v tom, že ho nebolo možné rýchlo nasadiť a poslať do akcie. A ak by sa dali prekročiť mosty, K-Wagen by pravdepodobne musel byť znova rozobratý, prevezený za most a potom znova zmontovaný. V statickej vojne, ktorá ako nakoniec mala byť navrhovanou úlohou K-Wagenu, sa mohla ukázať ako problém, s ktorým bolo nutné sa vysporiadať. Samozrejme za predpokladu by bola taktika nasadená správne. Jeho riadenie paľby by sa zlepšilo, pretože veliteľ by sa nemusel starať o dávanie pokynov vodičom a mohol by sa spolu s delostreleckým dôstojníkom sústrediť na získavanie cieľov. Avšak, ako pri každej inej „krabice“, bol by veľmi zraniteľným voči použitiu delostrelectva a kombinovaných zbraní. Jeho jedinou záchranou bolo, že by sa mohol pohybovať z miesta na miesto. Z technického hľadiska bol K-Wagen zaujímavým projektom, príliš malým, príliš neskoro vo vojne, ktorá už bola prehraná. A aj keby sa K-Wagen dostal do poľa, stal by sa korisťou novej generácie bojových tankov, ako sú ťažký tank Mk. VIII "Liberty" a stredné rýchle tanky B a C.
