Po úspešnom dolepení mojej druhej dokončenej loďky som začal pociťovať dajakú takú vnútornú prázdnotu, ktorú mi práca na modely húfnice nedokázala zaplniť.
Niekoľko dní, snáď aj týždne, som sa prehrabával v tých desiatkách zošitov, čo doma čakajú až si ich vezmem do parády. Nakoniec som si vybral vcelku netypický, neokukaný, nevšedný... no vlastne ani neviem prečo zrovna tento, ale už som do neho strihol, tak podme naň.
HMS Good Hope, pancierový krížnik z obdobia pre vojnové ľode riadne divokého. Zaradený do služby 1902, dnes známy už asi iba vďaka jeho potopeniu počas bitky pri Coroneli na začiatku 1. svetovej vojny.
Keďže miesta pre stavbu poriadnej lode doma stále nemám, vybral som si tento krát neštandartnú a jemne vyzývavú mierku 1:300. Kúpil som si nový foťák a na výstave pracovnú lampu, tak som plný chute do vyrezávania a písania reportov.
Report
Stavbu som začal pekne od začiatku. Teda kostrou. Tento krát som poštudoval niečo na fórach, teda hlavne tunajšom, a vyskúšal som niektoré časti kostry po podlepení naimpregnovať nitrolakom. Naimpregnované diely sa mi vyriezali aj dobrusovali lepšie, myslím že pri tom nitrolaku minimálne ešte nejaký čas ostanem. Mimochodom, laserovú tlač mi to pri nanesení laku na papier zo strany tlače rozpilo, ale keď som lak moc nepretieral nie zas natoľko, aby mi to vadilo.Celú vystrihovašku som si najskôr ako obvykle oskenoval, aby som si vedel pri stavbe dohľadávať diely, prípadne niečo vytlačiť v prípade straty, či zničenia. Strany s diemi na podlepenie som rovno okopíroval a po kontrole rozmerov (kópie sedeli na desatinu mm s originálom), som začal podliepať z nakopírovaných strán.
Pri opätovnej kontrole po vyrezaní sa však ukázalo, že niektoré (nie všetky!) vyrezané diely, najviac u vodorovných dielov v strede trupu, sú na 15 cm dĺžky o nejakých 0,4 - 0,5 mm dlhšie!
Podlepoval som tyčinkovým Koresom tým spôsobom, že lepidlo som nanášal na kartón (1 mm) a podlepovaný diel prikladal na tento, dávajúc si pozor aby som ho nenaťahoval do strán. Napriek tomu však boli diely dlhšie.
Povedal som si že takto nie. Vytlačil ďalšie kópie, skontroloval ich rozmery a nalepil ich rovnakým spôsobom pričom som kartón otočil o 90°, ak sa tento náhodou naťahuje viac v jednom smere. Výsledok bol rovnaký, diely dlhšie o 0,4 - 0,5 mm.
Popremýšlal som nad tým, zobral ďalšiu kópiu a tento krát podlepil na už vopred naimpregnovaný kartón. Urobil som si ešte pred lepením na kartóne dve značky, ktorých vzdialenosť som si odmeral šublerou. Výsledok po vyrezaní bol... presne rovnaký. Zarazilo ma aj premeranie vzialenosti kontrolných značiek, ktorá sa nezmenila. Vychádza mi to teda už iba na natiahnutie kancelárskeho papiera po jeho prilepení na kartón, prípadne nejakú mágiu.
V každom prípade toto bol moment, kedy som si povedal že na to kašlem, a kostru orežem a zabrúsim. Takže ďalej som s tým nelaboroval, nabudúce však na podlepenie použijem asi chemoprén, alebo niečo podobné kompletne bez vody.
Do kostry som dodatočne, keďže som na to zabudol, prilepil aj matice na držiak. Aktuálny stav na fotkách, kostru ešte čaká dobrusovanie hrán.
