Lokomotivy CSD

[jozkin]

O oboch publikaciach viem, tu z Corony dokonca mam, akurat 310.0 je typycky stroj pre Ceske lokalky (povodne rakuska konstrukcia, vyrabany aj v PCM), ja som spominal 310.4,5, pretoze boli obdobne typicke pre lokalky na uzemi Slovenska (pripadne celeho Uhorska).

P.S.: Poprosim Serpensa, alebo Fita aby tuto diskusiu radsej pesunuli do Podkladov pod nazvom Lokomotivy CSD, co o nich viete, chcete vediet, co mate odfotene

EDIT - Presunute

[hank]

To máš pravdu, ale poslední 310.0 v traťovém provozu u ČSD dojezdily kupodivu na Slovensku, a to v r. 1956 z depa Leopoldov (VS Trnava) na trati Piešťany-Vrbové/Trebatice-Rakovice. V Trnavě mimochodem v těch letech (1954-59) sloužila i dnešní muzejní 310.097, takže v těch Piešťanech zřejmě jezdila. Ta byla i poslední ve stavu ČSD (+Bratislava hl. st. 1968). A úplně poslední provozní 310.093 (dnes muzejní v Č. Budějovicích, v létě pravidelně jezdívá na šumavských lokálkách v okolí Volar a provizorní "výtopnu" pod širým nebem včetně dílenského a obytného vagónu mívá na Stožci) byla v r. 1974 zachráněna z vlečky cukrovaru v Trenčianské Teplé. Z 11 dochovaných československých exemplářů máte na Slovensku 3 (97, 107, 123) a další dvě (zmíněná 93 a českobudějovický pomník 310.076 původem z Pohronského Ruskova) byly v 70. letech zachráněny ze slovenských cukrovarů.

Kdyby náhodou někdo chtěl 310.0 stavět, nezapomeňte na změny vzhledu během let. Koncem 30. let se začala dosazovat tlaková brzda (kompresor!). Některé dostaly po válce elektrické osvětlení a mazací lisy. Na vlečkách se často demontovaly z komínů charakteristické báně. 310.097 má jako jedna ze dvou (druhá je 93) jednodílná dýmniční dvířka. 310.093 má jako jediná svařované vany. A 310.0134 (provozní v Turnově) je vůbec atypická, má kotoučová kola a komín bez báně už z výroby (takto byla dodána spolu s 310.0135 v r. 1913 na lokálky do Litovle). BTW, ta 310.0135 jezdila za války spolu s M 112.003 v Polné - model parního vozu M 112.0 z ABC už leckdo stavěl (http://papirovemodelarstvi.cz/forum/viewtopic.php?t=1030, http://papirovemodelarstvi.cz/forum/viewtopic.php?t=2049). Třeba bude chtít někdo modelovat stanici a/nebo výtopnu Polná město s oběma jejími stroji např. v r. 1943 - dobrá záminka pro stavbu 310.0135, která byla úplně stejná jako 310.0134. (Představuji si idylické dioráma ve výtopně Polná město: Nedělní vymývání kotle 310.0 za účasti M 112.0 jako zdroje teplé vody a páry. Podklady pro stavbu budov ve stanici a výtopně Polná město mohu dodat.)

zdraví
hank

[jozkin]

Aha, tak asi si ma prehlasoval, skusim to navrhnut Ale aj tak preferujem skor radu 310.4 a 310.5. Aj ked je to cisto moj nazor. Proste sa mi viac paci ta zadna cast na 310.4, ten oblejsi prechod vodorovneho ramu do zadnej steny kabiny (je to popisane pomrne nepresne, ale snad je to pochopitelne).

Inak ak by niekto chcel lepit dioramku z Oravy (ide o normalnerozchodnu trat), tak si moze zlepit M120.4 a 310.433 obe vysli v ABC v H0 od p.Slesku (a M120.4 aj od p.Dudasa). Dalsi typycky stroj 320.2 planujeme koli Durimu Ziacikovi, chceli by sme postavit model Improvizovaneho pancieroveho vlaku Stefanik a tam bola tiez pouzita lokomotiva rady 320.2 (vyrobena v Madarsku u MAV mali cislo rady 376).

[jozkin]

Aby som trochu oživil toto vlákno a aj trochu zamachroval svojimi fotografiami, ktoré si robím v snahe získať čo najviac podkladov, tak sem budem vešať lokomotívy, ktoré mám odfotené (nie všetky fotky). Ide mi len o to, aby miestni modelári mali aspoň letmú možnosť vidieť a rozlíšiť lokomotívy, ktoré u nás jazdili a sú dochované ako múzejné (aj keď sa časom možno vyskytnú aj fotky lokomotív, ktoré už neexistujú...).

Moje obľúbené lokomotívy sú parné, takže sa zatiaľ budem venovať im:
Začnem lokomotívou podobnou najbežnejším lokomotívam na lokálkach v Rakúskej časti Rak.-Uh.monarchie, pôvodne u Buštehradskej dráhy:
300.619 (DHKV v Lužnej u Rakovníka)



Najbežnejšou lokomotívou na spomínaných lokálkach bola rada 310.0, tých sa dochovalo hneď niekoľko (prezývka: Kafemlejnek)
310.037 (depozitár NTM v Chomutove)



310.072 (v DHKV Lužná u Rakovníka)



310.076 (v DHKV Lužná u Rakovníka)



310.097 (MDC Bratislava - východné depo)



310.0107 (Bratislava - Múzeum Dopravy)



310.0118 (pred nedávnom hala NTM na letnej, teraz depozitár NTM depo Chomutov)



310.0123 (predtým pamätník v Nových Zámkoch, teraz MDC Bratislava - východné depo)



V ČR sa nachádza niekoľko ďalších lokomotív tejto rady 310.001 v Olomouci, 310.006 (úplne prvý vyrobený rušeň tejto rady, Muzeum výtopna Jaroměř), 310.093. 310.0102, 310.0134.

Moravskoslezské lokálky používali lokomotívy 310.1. Vyrobili ich v továrni vo Viedenskom Novom meste.
310.127 (Na pamätníku pri Prostějovskej hlavnej stanici)



V Technickom múzeu Brno sa nachádza aj 310.134.

V Uhorskej časti monarchie bola najbežnejšou lokálkovou lokomotívou neskoršia rada 310.4:
310.433 (pred nedávnom prevádzkyschopná vo výhrevni Vrútky, teraz neprevádzková v MDC Bratislava - Východné depo)



(Ešte dochované 310.442 v MDC Bratislava - východné depo a 310.443 na pamätníku v Čiernej nad Tisou)

Veľmi podobné lokomotívy mala aj niekdajšia Košicko-Bohumínska dráha (Kassa-Odersberg Allamvasutak), ale líšili sa použitou brzdou, takže u ČSD dostali radu 310.5:
310.507 (na fotke ešte v depozite MDC Bratislava - východné depo, dnes už zrenovovaná do vystavovateľného stavu na pamätníku pred spomínanou inštitúciou)



Dochovaná ešte 310.513 pred ŽOS Vrútky, žiaľ nenašiel som digitálnu fotografiu

Ďalšou lokomotívou je jedna z najstarších dochovaných lokomotív na území bývalého Československa. Pôvodne patrila Ústecko-Teplickej dráhe a jazdila s osobnými vlakmi.
322.302 (pôvodne v hale NTM, teraz v depozitári NTM v depe Chomutov)



Ďalšou dochovanou lokomotívou Buštehradskej dráhy je lokomotíva rady 324.3 (prezývka Triáčko):
324.391 (DHKV Lužná u Rakovníka)



Ďalšie lokomotívy sú opäť lokálkové stroje maďarského pôvodu, ktoré jazdili na Slovensku, ide o radu 331.0:
331.019 (jediná dochovaná lokomotíva, ktorá povodne jazdila na Slovensku, dnes neopraviteľný vrak v MDC Bratislava - východné depo)



331.037 (lokomotíva vymenená z Maďarska, dodatočne preznačená na číslo zrušenej pôvodne slovenskej lokomotívy, MDC Bratislava - východné depo)



331.046 (pôvodný Brotanov kotol z lokomotívy 331.046 v majetku NTM, povodne hala NTM na Letnej, teraz depozitár NTM depo Chomutov)



Keďže v čase prvej republiky nastal nárast dopravy a výkonov, boli potrebné výkonnejšie stroje. Jenou z rád, ktoré vznikli bola ak 354.1, pôvodne rakúska konštrukcia, ktorá sa s rôznymi zdokonaleniami vyrábala v Škode Plzeň až do druhej svetovej vojny (posledné vyrobené stroje dojazdili v Nových Zámkoch; prezývka: Všudybylka)
354.195 (v DHKV Lužná u Rakovníka)



354.1178 (lokomotíva, ktorá mala viac štastia ako väčšina ostatných (aj tých dochovaných), pôvodne ju mali šrotovať niekde v severných Čechách, podarilo sa docielit jej dočasnú záchranu s prevozom do Žiliny. Tam skoro došlo k druhému zošrotovaniu, kôli financiám pre Kovošrot. Naštastie ju zachránilo novovzniknuté MDC a teraz sa môžeme tešiť na jej rekonštrukciu, ktorú vykonáva KHT vo Zvolene, na fotkách je pojazd odfotený vlani (tohoto roku bez zmeny) a kotol fotený tento rok)



354.1217 (v depozitári NTM depo Chomutov)


Niektoré podobné lokomotívy pôvodom z c. a k. monarchie prešli u ČSD rôznymi rekonštrukciami, tie v niektorych prípadoch dokonca zjednotili rôzne rady. Žiaľ jedinou u nás dochovanou lokomotívou dokladajúcou tieto rekonštrukcie je 354.7 (prezývana Rakúska sedmička)
354.7152 (v majetku KHKD, v DHKV Lužná u Rakovníka)



Naposledy sa ešte vrátim do čias k.k.St.B. (Cisársko-Kráľovské Štátne dráhy) Rýchlikovou lokomotívou rady 375.0 (združený štvorvalcový parný stroj; prezývka: Hrbatá)
375.0?? (vyviazané hnacie dvojkolie, zatiaľ som nevypátral z ktorej lokomotívy, vidno na ňom zalomenú os, ktorá bola poháňaná vysokotlakými valcami medzi rámom, z vonka na čapy pôsobili dva parné valce, nachádza sa v depozitári NTM depo Chomutov)



Dochovaná je ešte 375.007 v hale NTM na Letné, žiaľ opäť nemám digitálnu fotku, budem ju musieť doplniť po opätovnom otvorení haly po ukončení rekonštrukcie budovy...

310.23 (Rakúska múzejná lokomotíva u k.k.St.B. rovnakej rady, po rozpade monarchie ostala v Rakúsku, kde bola v roku 1987 zrekonštruovaná do prevádzkyschopného stavu)



Predošlú radu na tažkých a významných rýchlikoch nahradila naša elegantná a učelná rada 387.0 zo Škodových závodov v Plzni (prezývka: Mikádo):
387.016 (torzo na poslednú chvíľu zachránené v Kovošrote Česká Lípa, teraz v DHKV Lužná u Rakovníka)



387.017 (MDC Bratislava - východné depo, dlhodobo neprevádzková, ale uvažuje sa o jej rekonštrukcii do prevádzkyschopného stavu)



387.019 (MDC Bratislava - východné depo)



387.043 (posledný vyrobený exemplár v majetku NTM, teraz v DHKV Lužná u Rakovníka, dlhšie neprevádzková, ale uvažuje sa o jej rekonštrukcii do prevádzkyschopného stavu)



Poslednou trojspražkou, ktorej sa budem teraz venovať je rada 399.0, 6 lokomotív tejto rady (pôvodne Gp21-26), vyrobila Škoda Plzeň v roku 1939 pre Litovské železnice, žiaľ po ich dodaní vypukla 2.svetová vojna a Wehrmacht lokomotívy preradil do Hamburgu, odkiaľ sa dostali späť k CSD (prezývka: Litovka):
399.005 (po zrušení vykurovala Pražský masný průmysl - Pražská jatka, neskôr predisponovaná na vykurovanie pobočky v Žiline, kde ho zachránil dnešný majiteľ MDC, teraz sa nachádza v MDC Bratislava - východné depo)

[jozkin]

Pokračujeme štvorspražkami, pre nákladnú dopravu boli koncom 19.storočia vyvinuté viaceré rušne so štyrmi spriahnutými nápravami. Väčšina z tých, ktoré sa dochovali neskor slúžila na posune. Jednou z tých, ktoré sa na ňom najviac osvedčili a boli naoblúbenejšie bola rada 414.0 (prezývka Heligón):
414.096 (jediná dochovaná na území bývalej ČSSR, původne stala na pam)tníku v ŽOS České Velenice, odkiaľ ju sňalli z důvodu opravy do prevádzkového stavu, po krachu ŽOS bol jej osud neistý, našŤastie ju v rozloženom stave odkúpili ČD a teraz čaká na opravu do prevádzkového stavu v DHKV Lužná u Rakovníka)



Radu 310.0 v prevádzke najprv nahradila rada 422.0 (prezývka: Malý býček):
422.002 (v DHKV Lužná u Rakovníka)



422.025 (medzi papierákmi legendárny Arcivévoda Karel, pred časom v DHKV Lužná u Rakovníka, dnes v depozitári NTM depo Chomutov)



422.098 (v majetku KHKD v depozitári KHKD na vlečke v Kneževsi)



422.0108 (kompletný, ale tento rok mu prepadla kotlová skúška bez výhliadky na jej zvládnutie)



Na Slovensku sa dochoval ešte 422.012 (mal by byt na pamätníku v ŽOS Zvolen), v ČR sa dochoval 422.062 (pamätník v DKV Kolín - ale v poslednom čase niekam zmizol a zatiaľ som nezistil kam)

Predošlé lokomotívy boli nahrázdané v doprave na lokálnych tratiach (aj) lokomotívami rady 423.0, išlo o osvedčene jednoduché dvojčité lokomotívy, jedna z prvých prvorepublikových konštrukcií, posledná (značne modernizovaná séria) bola vyrobená až po 2. svetovej vojne (prezývka: Veľký býček).
423.001 (prvý vyrobený exemplár, v depozitári NTM depo Chomutov)



423.041 (teraz v DKV Ostrava)



423.094 (v majetku KHKD, pred časom na ňom bol vymenený kotol (niekde vykuroval), pôvodný neopraviteľný kotol na vlečke v Kneževsi)



Na slovensku sa žiaľ nedochoval žiadny rušeň tejto rady Ale uvažuje sa nad výmenou z ČR za niektorú našu lokomotívu. (v ČR je minimálne ešte jedna v Jaromeři)

U nás boli obdobné lokomotívy na lokálkach aj rady 431.0 s Lentzovým ventilovým rozvodom (prezývka: Ventilovka):
431.014 (lokomotíva sa dochovala vďaka účinkovaniu vo filme Deň, ktorý neumrie, následne bola s celou replikou povstaleckého vlaku umiestnená na pamätníku vo Zvolene, odkiaľ bola vyzdvihnutá výmenou za lokomotívu 433.008; teraz vo Výhrevni Vrútky)



Posledná séria lokomotív 423.0, bola modernizovaná a lokomotívy mohli jazdiť vyššou rýchlosťou, takže boli označené radou 433.0 (prezývka: Skaličák)
433.023 (prezývka: Jonatán; teraz neprevádzková vo Výhrevni Vrútky)



433.047 zachránené trzo lokomotívy vo výhrevni Vrútky, potenciálny zdroj náhradných dielov pre 433.023



V ČR sa dochovali ešte 433.001, 433.002, 433.014, 433.015, 433.025 a 433.049, žiaľ ani jeden z nich som zatiaľ nevidel Na Slovensku sa ešte dochoval rušeň 433.008, ktorý je však na nepoznanie premenený na pamätníku repliky povstaleckého vlaku vo Zvolene.

Ďalšou lokomotívnou radou je 434.1, bola vyrábaná v ČKD aj v Škodových závodoch Plzeň, ide o prvú radu vyrábanú v ŠZ:
434.128 (ČKD, teraz Bratislava - Múzeum dopravy)



434.1100 (prvá lokomotíva vyrobená v Škodových závodoch v Plzni, teraz v DHKV Lužná u Rakovníka)



Podobnou radou bola aj rada 434.2, ktorá vznikla rekonštrukciou z rady 434.0 (hlavne dosadený prehrievač pary - tým vznikla predĺžená dymnica a zalomené prítokové rúry od prehrievača do valcov, jediná dochovaná dvojvalcová združená lokomotíva 434.0 sa nachádza v Jaromeři(?) a bola vymenená z Rakúska za Torpédo 354.0), išlo o jednu z najvydarenejších rekonštrukcií parných lokomotív na svete (prezývka: Štvorkolák):

434.2218 (v DHKV Lužná u Rakovníka je v majetku KHKD a je opravovaná do vystavovateľného stavu)



434.2298 (v DHKV Lužná u Rakovníka)



434.2315 (v DHKV Lužná u Rakovníka, v majetku KHKD, čaká na opravu)



434.2338 (v Haniske pri Košiciach, jediná dochovaná s plochou dyšnou Giesel - práve prebieha rekonštrukcia)



V Čechách dochovaná ešte 434.2186 (DKV Praha Vršovice - prevádzkschopná, nikdy nezrušená).

Tažšie osobné vlaky a rýchliky na menej významných tratiach vozili lokomotívy rady 464.0. Konštrukčne vychádzali z lokomotív 456.0 (Krasin), z ktorých sa žiaľ žiadna nedochovala, doplnením dvojosého behúňa vpredu miesto jednoosého. Prvé tri lokomotívy z výroby nemali usmerňovače dymu (uši), ale boli na ne dosadené podľa sériových lokomotív dodatočne. (Prezývka: Ušatá):

464.001 (prvá vyrobená, žiaľ už po viacerých rekonštrukciách (uši, plochá dyšna giesel, ...); LD Prievidza):



464.008 (patrí ČD a je v správe spolku v Hradci Králové)



464.053 (v DHKV Lužná u Rakovníka)



V ČR sa dochovala ešte jedna lokomotíva: 464.044 (vrak - možno už neexistuje), počas 2. svetovej vojny boli vyrobené ešte dve upravené, ale veľmi podobne lokomotívy 464.1 (dochovaná 464.102)

V roku 1955 boli vyrobené dve moderné 464.2, ktoré mali doplniť staršie 464.0 a1. Plánovala sa väčšia séria, na ktorú však už nedošlo.

464.202 (fotená počas opravy v DHKV Lužná u Rakovníka, dnes je už späť v Olomouci a prevádzkyschopná)



Po druhej svetovej vojne bolo treba doplniť a modernizovať lokomotívny park, tak vznikla aj rada 475.1, bola to moderná univerzálna lokomotíva, ktorá ťahala najmä osobné a nákladné vlaky, ale nasadzovaná bola aj na rýchliky (prezývka: Šlachtičná)
475.101 (Patrí ČD je v správe klubu v Brne)



475.179 (bývala v DKV Děčín, ale po rozpade miestnej partie a po prepadnutí kotlovej skúšky na 498.022 prešla do opatery Albatrosklubu v Prahe)



475.196 (vo Výhrevni Vrútky)



475.1142 (Jediný dochovaný exemplár s valčekovými ložiskami na tyčiach (ojnice, spojnice, ...), bola dokonca vystavovaná v Číne, kde reprezentovala vtedajšiu výrobu Škodových závodov, jediná lokomotíva svojej rady v zelenom nátere (pamiatka na Čínu); kedysi depo Přerov, teraz v depozitári NTM depo Chomutov - fotená v DHKV Lužná u Rakovníka)



Na Slovensku sa dochoval ešte vrak 475.1130 v ŽOS Vrútky. V ČR sa dochovali 475.101 (DKV Brno-dolní), 475.111 (Plzeň), 475.192 (len dvojkolesia) a 475.194 (súkromná)

Poslednou parnou lokomotívou vyrobenou v ČKD pre ČSD bola rada 477.0 (prvá séria ešte ako 476.1; prezývka: Papagáj):
477.013 (lokomotíva z prvej serie, ale po dosadení predných vodných váň; LD Poprad)



477.043 (lokomotíva 2.série, DHKV Lužná u Rakovníka)



V ČR dochovaná ešte posledná 477.060 (jedna z dvoch, ktoré mali všetky tyčové ložiská valčekové), bývala v depe Bohumín, ale pred časom prevezená do depozitára NTM depo Chomutov, momentálne na výstave v Nemecku.

Na hornaté trate ako bola napríklad štrbská rampa boli potrebne výkonnejšie lokomotívy ako Mikáda, z nich pridaním jednej spriahnutej nápravy vznikla rada 486.0 (prezývka: Zelený Anton):
486.007 (vo Výhrevni Vrútky)



486.008 (zakonzervovaný vrak v MDC Bratislava - východné depo)



Po 2.svetovej vojne bolo potrebné rýchlo vyvinúť nejaké výkonné rýchlikové lokomotívy, ako vzor vzali radu 486.0, ale po rôznych úpravách (bola to prvá (a jediná) lokomotíva ČSD, ktorá vznikla najprv ako obraz (Vilhelm Kreibich) a až potom bola vyrobená (Škoda Plzeň)) vznikla rada 498.0 (prezývka: Albatros):

Priemer valcov: 500mm
Zdvih: 680mm
Pojazd: 2' D 1'
Priemer spriehnutých a hnacích dvojkolí: 1 830mm
Priemer predných behúňov: 880mm
Priemer zadného behúňa: 1 150mm
Celkový rázvor: 12 550mm
Jednotlivé rázvory (mm):
2 300 - 1 460 - 1 930 - 1 930 - 1930 - 3 000
Rám: Trámcový
Počet vyrobených kusov: 40
Tender: Švorosý 935.0

Tieto lokomotívy vznikli po WWII z dôvodu potreby výkonných lokomotív na vozbu ťažkých rýchlikov na hlavných tratiach. Pôvodne boli objednané lokomotívy 486.0 predvojnovej konštrukcie v záujme urýchlenia dodávok, ale Škodovka ponúkla niekoľko vylepšení, ktoré umožnili vyššiu rýchlosť, ale zároveň aj zvýšili celkovú hmotnosť lokomotívy. Tak vznikla nová rada 498.0. Pôvodnému zámeru pokračovať v rade 486.0 nasvedčuje aj označenie vyrazené na osiach dvojkolí 486.010-49 (Zelených Antonov 486.0 bolo vyrobených 9ks).
Prvá lokomotíva bola dodaná v decembri 1946 a ostatné do júna 1947.
Pri prvých tzv. veľkých dielenských opravách v roku 1951 boli lokomotívy rekonštruované. Boli na ne dosadené tzv. "veľké uši", dyšna Kylchap s dvojitým komínom a mechanický prikladač uhlia. Na niektorých strojoch sa neskôr skúšali aj malé usmerňovacie plechy typu Witte. (001-034 mali malé usmerňovacie plechy, 23, 35-40 veľké usmerňovacie plechy a 024 mala skúšobne typ Witte).
Rušené boli vplyvom postupujúcej elektrifikácie a administratívne bola rada 498.0 zrušená v roku 1976. Dodnes sa dochovali dva stroje 014 (NTM, toho času rozložená a čaká na renováciu) a 022 (ČD, kompletná a vystavovateľná a čaká na opravu do prevádzkyschopného stavu).

498.022 (Na fotke ju môžete porovnať so Zeleným Antonom; depo Libeň)



Dochoval sa ešte rušeň 498.014, ale je žiaľ ako rozložený vrak v depozitári NTM v Čelákoviciach.

V prvej polovici 50.tych rokov elektrifikácia hlavných tratí dosť zaostávala za plánom, tak bolo rozhodnuté vyrobiť ďalšiu sériu moderných výkonných rýchlikových lokomotív. Boli použité najnovšie poznatky a vznikla rada 498.1, pojazd bol po drobnných úpravách použitý z 498.0 a kotol s búdkou strojvedúceho a tender z rady 556.0 (prezývka: jednotkový Albatros):

Lokomotíva 498.1
Parný stroj: Trojčitý
Priemer valcov: 500mm
Zdvih: 680mm
Pojazd: 2' D 1'
Priemer spriehnutých a hnacích dvojkolí: 1 830mm
Priemer predných behúňov: 880mm
Priemer zadného behúňa: 1 150mm
Celkový rázvor: 12 550mm
Jednotlivé rázvory (mm):
2 300 - 1 560 - 1 930 - 1 930 - 1930 - 2 900
Rám: Trámcový
Počet vyrobených kusov: 15
Tender: Päťosý 935.2

Tieto lokomotívy vznikli z dôvodu meškania elektrifikácie a zvyšujúcej sa potreby výkonných lokomotív v rýchlikovej vozne. Pôvodne malo ísť o pokračovanie dodávok rady 498.0, ale z viacerých dôvodov došlo k modernizácii konštrukcie (posunuté spriahnuté a hnacie dvojkolia, kotol, búdka s celým stanovišťom a tender z rady 556.0). Tak vznikla nová rada 498.1.
Lokomotívy boli dodávané v rokoch 1954-55.
Rušené boli vplyvom postupujúcej elektrifikácie a administratívne bola rada 498.1 zrušená v roku 1980. Dodnes sa dochovali tri stroje: 104 (MDC, pojazdná, v správe Albatrosklubu Bratislava), 106 (NTM, kompletná a vystavovateľná v depozitári NTM v Chomutove, čaká na opravu a snáď aj sprevádzkovanie) a 112 (ČD, zúbožený nekompletný vrak v depe Louny - čaká na zázrak).

498.104 (depo Bratislava-hlavné)



498.106 (Lokomotíva drzi československý rýchlostný rekord 162km/h, teraz v depozitári NTM depo Chomutov)



498.112 (depo Louny - odložená z DHKV Lužná u Rakovníka) Lokomotíva sa dochovala len ako vrak, počas vykurovania nejakej prevádzky z nej bol odrezaný ľavý parný stroj s príslušenstvom (druhá fotka), na tretej fotke je vidieť ako vyzeralo valivé ložisko na ojničnnom čape.

[jozkin]

No a končíme päťspražkami:

Mladé železnice ČSR potrebovali aj nové lokomotívy pre nákladnú dopravu, rozhodli sa použiť radu Va Buštěhradskej dráhy, ktorá po preznačení dostala radu 524.1 Posledná séria bola vyrobená až v roku 1943, ale to už boli tak modernizované a upravované, lokomotívy, že s pôvodnými Buštěhradkami toho nemali už veľa spoločného(prezyvka: Päťkolák):
524.159 (v DHKV Lužná u Rakovníka)



524.184 (v depozitári NTM depo Chomutov)



Na Slovensku sa dlhodobo rekonštruuje lokomotíva 524.1117 vo Výhrevni Vrútky a v ČR sa dochovala ešte 524.1110.

Tažkou nákladnou lokomotívou pre ČSD za prvej republiky bola vo veľkom množstve vyrábaná lokomotívna rada 534.0, z ktorých sa žiaľ dochovala len jedna (prezývka: Kremák):
534.027 (v depozitári NTM depo Chomutov)




Po 2. svetovej vojne boli potrebne aj lokomotívy pre nákladnú dopravu, tak došlo ku konštrukčným zmenám a modernizácii rady 534.0, ale pre podobnosť s ohľadom na odlišnosti boli povojnové lokomotívy označené radou 534.03 (prezývka: Kremák):
534.0301 (prvá lokomotíva vyrobená po 2.svetovej vojne v Škode Plzeň, pred časom v DHKV Lužná u Rakovníka, teraz v depozitári NTM depo Chomutov)



534.0323 (v DHKV Lužná u Rakovníka)



534.0432 (predtým Klatovy, neskôr v DHKV Lužná u Rakovníka, teraz zapožičaná v DKV Olomouc ako náhrada za neprevádzokovú 464.202)



534.0471 (Bratislava - Múzeum dopravy)



534.0456 (vykuroval v Moste prestavaný na mazut (K765)- bez pôvodného tendra s priveseným tendrom z mazutky (555.3) - fotený v DHKV Lužná u Rakovníka, V SÚČASNOSTI UŽ ZOŠROTOVANÝ)



Už sme to rozoberali v paralelke, ale pre úplnosť nasledujúce tri rady uvediem aj sem. Ide o pôvodom nemecké vojnové lokomotívy (Kriegslokomotive), ktoré boli určené pre ťažké vojenské transporty zásobujúce nemeckú armádu. U nás išlo o lokomotívy rady 555.0 (prezývka: Nemka)
555.0153 (lokomotíva po zrušení u ČSD bola predaná do Juhoslávie odkiaľ sa po medzizastávkach vrátila do ČR, je v majetku KHKD)



Pre veľký nedostatok nákladných lokomotív počas zvýšených prepravných nárokov pri budovaní vojnou zničenej republiky ČSD zakúpilo 100 lokomotív zhodných s našou radou 555.0, keďže lokomotívy boli upravené podľa sovietskych zvyklostí, u nás dostali označenie 555.02 (prezývka: Nemka)
555.0301 (Ide o lokomotívu získanú z uloženiek v Sovietskom zväze až po revolúcii, takže u nás nikdy v pravidelnej prevádzke nejazdila, ale bola upravená do stavu v akom u ČSD podobné lokomotívy jazdili vrátane dvojiteho označenia SŽD-ČSD).



Niektoré lokomotívy predoslých rád (555.0, 555.02) boli prestavané na vykurovanie mazutom (v tom čase išlo o odpad pri spracovaní ropy a ropná kríza bola ešte len predo dvermi), tieto lokomotívy boli však pomerne rýchlo zas rušené a vyraďované (hlavne po výbuchu troch ich kotlov (jedna bratislavská, jedna brnenská a jedna zdická a aj pre ich časté ničivé požiare); prezývka: Mazutka):
555.3008 (prebiehala na nej rekonštrukcia, v súčasnosti je už prevádzkovom stave; MDC Bratislava - východné depo)



555.3221 (v majetku KHKD)



555.3254 (vrak v MDC Bratislava - východné depo)




Ďalším vlastným vývojom v Škode Plzeň (opäť vychádzajúc z rady 555.0) vznikla nová rada povojnových ťažkých nákladných lokomotív, bola to moderná rada 556.0, išlo o jednu z najpočetnejších rád ČSD. Niekoľko prvých lokomotív dostalo veľké usmerňovače dymu, ale väčšina dostala už malé usmerňovače. Hrou osudu a náhody sa stalo, že na Slovensku ostali len dva rušne, zato však oba s veľkými ušami a v ČR sa dochovalo viacero rušňov (Katalóg historických železničných vozidiel na území Slovenska 2002 uvádza počet 11kusov), ale všetky s malými ušami (prezývka: Štoker)
556.036 (vo Výhrevni Vrútky)



556.039 (dávnejšie vykurovala depo v Plešivci, teraz je v opatere KHT Zvolen)



556.0162 (len torzo - ukážka Kraus-Helmholtzovho podvozku - spojenia predneho behúňa s prvou spriahnutou nápravou, fotené v DHKV Lužná u Rakovníka)



556.0213 (len torzo - podvozok s kotlom, V SÚČASNOSTI UŽ ZOŠROTOVANÝ, pôvodne vykuroval nejakú prevádzku)



556.0254 (bez poslednej spriahnutej nápravy; v DHKV Lužná u Rakovníka - ZOŠROTOVANÝ 13.11.2013 - KONANIE RIADITEĽA DHKV LUŽNÁ U RAKOVNÍKA BY MALO BYŤ TRESTNÉ)



556.0271 (zreštaurovaný do stavu po vyrobení, ale len vystavovateľný; v DHKV Lužná u Rakovníka)



556.0298 (Depo Louny - odložená z DHKV Lužná u Rakovníka) Ide o vrak, ktorý čaká na opravu.



556.0304 (predtým údajne v Českých Veleniciach, pred nedávnom DHKV Lužná u Rakovníka, teraz by sa mal nachadzať v depozitári NTM v Chomutove, ostáva v majetku ČD, a mal by slúžiť ako zdroj ND - dúfam, že ho časom tiež opravia)



556.0506 (českobudejovický stroj na stretnutí v DHKV Lužná u Rakovníka)



556.0510 (Posledný vyrobený exemplár, ide o poslednú parnú lokomotívu vyrobenú v Škode Plzeň pre ČSD, predtým DHKV Lužná u Rakovníka, teraz v depozitári NTM depo Chomutov)



V Českých Budejoviciach sa ešte nachádza prevádzkyschopná lokomotíva 556.0506 a Plzni Iron Monument Club vlastní 556.0210 s tendrom 935.2200.

Tým sa (aspoň zatiaľ) končí môj prehľad dochovaných lokomotív pôvodných ČSD. Ak niekto zistí nejaké chyby, alebo ma nejaké doplnenie, nech sa mi ozve, rad sa poučím Takisto nie je v mojich silách a ani nemám dostupne zdroje na úplné zhrnutie a súpis lokomotív, ktoré sa zachovali aspoň v čiastočnom stave, ale pokúsim sa časom tento zoznam zúplniť.
Neuviedol som vlečkové stroje (niekoľko dochovaných CS400, CS600, BS200, T3 (Trnava) a ani EP1000 v depe Veselí na Moravě), takisto udajne existujú tri kusy 365.0 (dva boli udajne presunute zo ŽOS České Velenice do Výtopny Jaromeř - neoverené), niektoré pamätníkové lokomotívy (rôzne 310.XXX, ale aj českovelenickú 414,096, pôvodne bola na pamätníku v ŽOS České Velenice, ale pred rokom ju odkúpili ČD) a niekoľko ďalších lokomotív (napríklad úzkorozchodných), ktoré som zatiaľ nestretol, takže stále je čo dopĺňať

Použité zdroje:
Rôzne rozprávania fanúšikov a pamätníkov;
moje vlastné skúsenosti;
Encyklopedie železnice 1-5, Zdeněk a Jindřich Bek, Josef Motyčka, 1.vydanie, Corona 2000-2001;
Katalóg historických železničných vozidiel na území Slovenska 2002, kolektív autorov, Albatros Klub Bratislava, 2001
Žial nie je v mojich silách vypísať všetku literatúru, ktorú som na danú tému prečítal, tak uvádzam len literatúru, z ktorej som explicitne čerpal pri písaní tohto príspevku.

EDIT: Poopravoval som vačšinu preklepov, doplnil diakritiku a zapracoval som aj časť Hankovej opravy (+ nejaké drobné úpravy textu).
EDIT2: Drobné úpravy textu a niekoľko poznámok o lokomotívach ku ktorým nemám fotky.

[hank]

Po zběžném přečtení jozkina jednou doplním a jednou opravím.

1. V Čechách existují kromě uvedených ještě dvě provozuschopné 423.0:
423.009 - majitel a provozovatel Letohradský železniční klub, stroj je umístěn v remíze v Rokytnici v Orlických horách, kterou klub získal do vlastnictví a zřídil v ní muzeum.
423.0145 - majitel Mladoboleslavský železniční spolek, stroj je umístěn v Železničním muzeu Společnosti železniční výtopna Jaroměř, které ho má v trvalé zápůjčce a také ho provozuje.

2. Lokomotivy 524.1 vznikly jako řada Va Buštěhradské dráhy, prvních 6 kusů bylo vyrobeno už v roce 1917, tj. ještě před vznikem ČSD, s určením pro traťovou službu na horské trati Chomutov - Vejprty (tam vozily všechny druhy vlaků včetně osobních) a pro postrky v úseku Praha-Bubny - Praha-Veleslavín na trati Praha - Chomutov. Lokomotivy vyráběné pro ČSD na ně navázaly v r. 1926 počínaje 524.107. Va byly sice vzhledově mírně odlišné (měly původně dvoudílné dýmniční dveře rakouského typu, nízkou budku bez větracího nástavce a baňatý Rihosekův komín), pro přehřívač byla provedena konstrukční příprava už ve výrobě, ale byl dosazen až v r. 1921, jiné byly napaječe a topeniště bylo původně ocelové, ale jinak byly konstrukčně shodné. Ty buštěhradky stejně nakonec při opravách dostaly uvedené prvky stejné jako jejich novější sestry. Poslední dojezdila 524.102 v Rumburku až v r. 1978. (Předtím jezdila v Letohradě, v r. 1972 stála studená v Lanšperku a s bráchou jsme z ní tehdy "zachránili" tabulku se řadovým označením. Když pak brácha tu tabulku vyveksloval za jinou z ne tak historicky cenné lokomotivy, myslel jsem, že ho zabiju.) Více info o 524.1 viz tady: http://lokomotivy.webzdarma.cz/524_1.htm" onclick="window.open(this.href);return false;

zdraví
hank

[jozkin]

Dakujem za opravu a aj upresnenie. Zial rozhodol som sa napisat tie tri prispevky v dost pokrocilej nocnej dobe, takze boli plne preklepov a zjavne som sa zabudol zamysliet pri spominanej rade (aj ked rano som si na ten Bustehradsky povod rady 524.1 spomenul ). Uz som to ciastocne zapracoval

[toudi_sk]

akurát predvčerom som listoval starými ábíčkami a v technickom atlase som videl tie čudné Buštěhradské lokomotívy,
náhoda?

nemyslím si

[jozkin]

Listujúc Encyklopédiou železnice som náhodou našiel aj označenie jedinej u ČSD prevzatej lokomotívy pruskej rady T3, išlo o druhé požitie čísla 312.8 a domnievam sa, že to bolo 312.801, žiaľ v encyklopédii o nej píšu len, že bola používaná na posune a pri vymývaní kotlov... Takže neviem ani rok výroby, výrobcu, či konkrétne prevedenie (T3 sa líšili podľa rokov, staršie nemali parný dóm, rôzne druhy bŕzd a pod...)