A výber padol zrovna na tento elegantný kúsok. Ked’ som videl výsledné fotky trojičiek v beta stavbách od bernieho na formulkovskom fóre, hovorím si wow, to je neskutočne krásna mašina to musím mať.
Nikdy predtým som formule tohto typu nelepil, takže bude to premiéra a krst ohňom, lebo už teraz, po pár týždnoch lepenia môžem konštatovať že to vôbec není “jak práce s buzolou deti”
Je to Forum Team full packet se vším všudy. Laser, dezény, vyformovaná plastová kabínka na verziu Ickx - GP Spain, ktorú som si vybral práve pre dve veci - mega sa mi páčilo to presklenie a pri tejto verzii žiadne bombírovanie kolies
Keďže som návodový človek, idem presne podla popisu tak jak je napísané a začal som teda sedačkou, dielmi okolo kokpitu, budíkmi a nakoniec aj presklením. A už v tomto kroku som dovrzal všetko čo sa dalo. Bojoval som jak so strohým návodom po návodové kresby, kde som lúštil a hádal ako asi by to mohlo byť. Nakoniec aj s pomocou fotiek už postavených modelov od rôznych modelárov som pochopil čo a jak má ísť a dopasoval na svoje miesto. Ďalším bodom bolo orezat do správneho tvaru presklenie, kde som to dosť nešikovne orezal hlavne tú vrchnú viditeľnú časť. Niekde som to prehnal a zarezal moc, hovorím si nevadí mám ešte jedno. No nedopadlo o nič lepsie, nakoniec som ho ešte nejak zvnútra špičkou skalpelu doškriabal, takže práca na Ferrari presne ako v realite. Obrovské nadšenie strieda frustrácia, výkriky, gestikulácia a nakoniec cestoviny na obed na ukludnenie
Vybral som to menej poškodené, nahodil obojstranku a šup sním na “obšívku” okolo sedačky. Tu som bol veľmi hrr hrr takže som sklo umiestnil moc dopredu a časť pomocných chlopní okna mi zasahovalo až pred diel karosérie. Keď som porovnával, ako sa s touto variantou potrápili ostatní, doľahla na mňa veľká frustrácia, že to už horšie nemôže byť. A bolo. Na ľavej bočnej strane sa mi v dôsledku prechodu konca skla spravil zlom a po tomto si vravím že dosť. Končím túto verziu. Mám ešte jednu vystrihovánku a začnem verziu Regazzoniho a túto si objednám znova. A naozaj som začal ďalšiu verziu Claya z Južnej Afriky. Zatiaľ mám len sedačku a radiacu páku.
Po pár dňoch mi to nedalo a znovu som sa pozrel na to čo mám hotové zo Španielskej verzie, a aj napriek nedokonalosti ktorú tam vidím si vravím, to nemôžem len tak nehať tak. Dokončím to, a všetko čo pokazím na tejto verzii, budem vedieť spraviť lepšie na verzii Regazzoniho. Takže v tomto duchu sa bude niesť aj táto téma, a na konci budú dve aspoň pre mňa pekné 312tky vedľa seba
Pokračoval som teda na Španielskej verzii tam kde som prestal a pekne podľa návodu.
Po časti karosérie okolo kokpitu, ktorá šla na moje počudovanie celkom pekne som prešiel na ďalší “valček”. Tu to bolo tiež o dopasovavaní a vymýšľaní najvhodnejšej stratégie ako laserové rebrá vlepiť do plášťa tak aby ich lepidlo nevytiahlo a neboli vidieť keďže diely karosérie nepodlepujem. A padlo rozhodnutie šuchnúť ich tam na sucho a dolepiť zvnútra pekne dookola. A myslím že sa to podarilo. Na ďalších fotkách su k sebe diely karosérie priložené len na sucho. Bojujem ale zároveň mám zo stavby určitým spôsobom radosť, tá červená farba ma proste vie vždy opantať
