. Nezvyčajná mierka, zlý papier a absurdne zlá návodná kresba - to už je základ, na ktorom sa dá stavať 
Trochu technických dát - Bezmála 9 metrov dlhá, dve a pol tony vážiaca stíhačka s rozpätím krídel 9,9m známa pod menom konštruktéra - Messerschmitt. Model Bf-109 (Me-109) verzia E (Emil) lietala rýchlosťou 570 km/h a operačný dolet činil 660 km. Čo bol pre britov Spitfire, to bol pre nemcov Messerschmitt. Práve na týchto strojoch lietali najväčšie letecké esá druhej svetovej vojny - napr Adolf Galland, Erich Hartmann, Gunther Rall či Hans- Joachim Marseille. Rovnako tak aj slovenské esá ako Ján Rezňák, Izidor Kovárik alebo Rudolf Božík.
Model, ktorý aktuálne strihám a ničím je model Bf-109E-3a, výrobné číslo 2352, reg- J-371 Švajčiarskych vzdušných síl, jeseň 1941.
A teraz k modelu. Začal som vyrezávaním výstuží, ktorých je na takýto model nezvyčajne veľa. Netvoria však ucelenú kostru, na ktorú sa lepí vonkajšia "obšívka", ale skôr len výstuže v miestach spojov trupu, či krídel. Samostatne ale napr. tvar krídel vôbec neurčujú. Už na prvý pohľad zaráža absencia akýchkoľvek chlopní (čo ma u poliakov až tak neprekvapuje), šípok naznačujúcich nejaké možné ohýbanie a pod. Celé je to tak trochu o improvizácii. Tlač je dobrá, ale na veľmi tvrdom papieri. Väčšinu dielov je treba navlhčiť, aby sa ohýbali dobre. Už teraz viem, že podvozok ostane zatiahnutý, detailnosť kolies je na úrovni Fifíka.
tiež ma čaká táto nemylá povinnosť. 