. MT-LB sa dostalo asi najďalej, ale ozaj ma prestalo baviť napriek tomu, že stavba šla dosť dobre 
. Ako ďalší pokus o "chytenie sa" som zvolil dakarský LIAZ z roku 1988, ako inak v mierke 1:25. Modelu nahráva aj to, že mám absolútnu istotu, že model je bez chýb, všetko sedí a navyše z predošlej LIAZky z Dakaru 1985 mám kopec skúseností a nemusím vymýšľať už vymyslené, hlavne pri úpravách kabíny (otváracie dvere) a podobne. Začal som práve spomínanou kabínou, ktorú keď úspešne dokončím, tak ma hádam nakopne aj na zvyšok stavby a konečne mi niečo pribudne do vitríny ale v prvom rade budem mať zasa pocit, že niečo aj dokážem zasa zlepiť, to mi momentálne chýba asi najviac...Koncom minulého leta sa mi "pošťastilo" v lese sa nešťastne porezať nožom, pričom došlo k tzv. semiamputácii celého bruška prostredníka pravej ruky, aj keď teda podľa pomeru toho na čom to ostalo visieť, to bola amputácia 4/5-ová
. Kupodivu sa to po prišití prirástlo, ale v brušku toho prsta už nemám cit a nikdy už mať nebudem, ale modelovanie mi to sťažuje len naozaj výnimočne, kedy človek musí zapojiť všetky prsty čo má, hlavne pri zložitých celkoch.Kabínu som začal zlepením vonkajšieho skeletu, ako vždy podlepeného tenkým obkresľovacím papierom, doplnil som rámy dverí a tesnenia z nafarbeného pájkovacieho drôtu. Bohužiaľ som spravil chybu na čelnom okne, po jeho prilepení vo fólii vzniklo pnutie a sklo bolo na jednom mieste nepekne preliačené, nepomohlo by tomu ani prilepenie palubovky, ani stieračov, preto som ho musel celé vyrezať a vlepiť tam nové. Zdržanie a nadávky boli na mieste, ale našťastie to nedopadlo tak zle a nové okno je už v poriadku.
Pokračoval som palubnou doskou, dosť dlho som hľadal akým spôsobom bol umiestnený vnútorný ochranný rám, nakoniec som zistil, že musím mierne upraviť boky palubovky, aby sa tam zmestil a netrčal zbytočne do priestoru dverí.
Ďalej som zlepil podlahu kabíny, sedadlá, volant doplnený o vylepšenú manžetu a kľúč v zapaľovaní, madlo pred spolujazdcom a navigátorom doplnené o itinerár a taktiež opierku pre nohy navigátora, ktorá bola z hladkého hliníkového plechu. Fotografiu som nikde nenašiel a preto jej tvar je čisto mnou vymyslený a možno vyzerala podobne a možno úplne inak. Po prvýkrát som na hliník vyskúšal farbu MR METAL COLOR a môžem ju len doporučiť, schne veľmi rýchlo a efekt je zatiaľ najlepší z farieb ktoré som vyskúšal, Revellka č.91 sa s týmto absolútne nedá porovnávať, vrelo doporučujem. Schne rýchlo a nezanecháva šmuhy, farbenie je veľmi rovnomerné.
Už pri LIAZe 1985 som rozmýšľal, že do modelu umiestnim prilby, ktoré sú k modelu voľne stiahnuteľné na Spidovej stránke, avšak nebolo ich kam umiestniť tak, aby to dávalo logiku aj pri sklopenej kabíne, takže som ich nemohol len tak nechať položené na sedadlách. Ako dar z nebies bola fotografia posádky z dakaru 1988, kde o zadné trubky ochranného rámu majú sťahovacími páskami prichytenú sieť a v nej umiestnené prilby, aby im nelietali po kabíne vtedy, keď ich nemajú na hlave, tak bolo rozhodnuté. Prilby určené pre 1985 som však musel nanovo vytlačiť, lebo verzia pre 1:25 bola naozaj príliš veľká a 1:32 zasa príliš malá, nakoniec mi najviac sedelo niečo presne medzi tým. Prilby som po zlepení naimpregnoval, prebrúsil, doplnil o výstelky a remienky pod bradu, ktoré (ako inak) totálne nebude vidno, nafarbil som ich a nalakoval. Na sieť som nemal žiaden vhodný materiál, preto som si musel vyrobiť vlastnú, na čo som si zlepil šablónu z kartónu so zárezmi. Použil som niť na vyšívanie, popreplietal ju a v miestach kde sa križovala som ju zlepil lepidlom Pattex Repair 100%. Drží to dosť solídne a aj keď je vidieť, že v skutočnosti by mali byť oká siete ešte redšie, už som to nechal tak. Vnútorný rám som vylepšil navinutím čierneho výkresu, ktorý imituje molitanové obloženie, aby prípadné údery hlavou do toho boleli o čosi menej. Taktiež som doplnil zadnú priečnu vzperu, ktorú autor vynechal. Hotový rám aj so sieťou a prilbami som vsunul do kabíny a uzavrel dnom. Začal som aj s výrobou dverí, už na kabínu som v miestach pántov vlepil malé "kapsy", kde vsuniem pohyblivé časti pántov, je to dôsledok toho, že som sa poučil z predošlej LIAZky, kde vlepiť dvere bol nadľudský výkon, nebolo to ako pritlačiť a trvalo to ani neviem koľko, ale dlho
.To je k prvému postu tohto vlákna zatiaľ všetko
. Parabola z papiera + zrkadlová fólia, vlepenie žiarovky s vláknom, plášť svetla, naryhovanie, zaoblenie a vyrezanie skla, nalepenie obalu skla a nakoniec farbenie. Verím, že to bol dobrý krok a svetlá model vylepšia, tak ako tomu bolo aj pri LIAZe 1985. Pôvodná textúra svetiel autora je taktiež pekná, ale toto sa mi rozhodne páči viac, už len kvôli tomu lesku zrkadlovej fólie a "skla" 
.
tiež som to mal na obzore... veľmi pekný začiatok je to super