História
V polovici 1960, sovietske námorníctvo cítil naliehavú potrebu špecializovaného protiponorkového vrtuľníka postaveného na
základom osvedčeného stroja. Stal sa Mi-14, vytvorený na základe
vrtuľník Mi-8. Hlavné úpravy Mi-14pl sú protiponorkové, mi—14ps - pátracie a záchranné, Mi-14bt — ťažné—Hľadanie mín. Trup mi - 14 je vyrobený podľa typu "obojživelníka" s dvoma nafukovacími plavákmi v tvare suda po stranách (balónky), s objemom 4 m3. V procese práce na téme výstavby
Mi - 8 prešiel významnými zmenami — v skutočnosti bol navrhnutý nový vrtuľník s výkonnejšími motormi TV3-117m (2 200 k), novou hlavnou prevodovkou BP-14, APU Ai-9. Vrtuľník má výsuvný 4-stojanový podvozok. Palivo je umiestnené v troch skupinách nádrží s celkovým objemom 3 240 litrov. Počas inštalácie
Kapacita jednej prídavnej nádrže sa zvyšuje na 3685 litrov. Výbava vrtuľníka tiež prešla významnými zmenami. Protiponorkový Mi-14pl má radar Initiative 2-M, ponornú sonarovú stanicu Oka-2, magnetický detektor APM-60 Orsha, rádiovú stanicu R-842M HF a rozhlasovú stanicu VHF
R-860, rádiový výškomer RV-z, rádiové kompasy ARK-9 a ARK-U2, Dopplerov meter DISS-15, autopilot AP-34B, Automatický riadiaci systém aau-14. Torpéda a hĺbkové nálože, ktorými je vrtuľník vyzbrojený, je možné umiestniť ako na vonkajšie zavesenie, tak aj do nákladného (zbraňového) priestoru. V protiponorkovej verzii vrtuľníky pracujú vo dvojiciach. Jeden vrtuľník vykonáva pátracie úlohy a je nabitý sonarovými bójami RGB-NM (36 ks) a druhý vrtuľník je útočný vrtuľník a je nabitý protiponorkovými zbraňami—torpédom AT - 1m.Mi-14ps nesie 10 záchranných člnov s 20 sedadlami, záchranný navijak schopný súčasne zdvihnúť troch ľudí, vybavený svetlometmi. Tento vrtuľník sa dá použiť aj na prepravu tovaru na vonkajšom zavesení, obojživelných pristátiach a jednoducho na prepravu. Na zvýšenie letového dosahu je možné do kabíny pre cestujúcich nainštalovať dva
ďalšie palivové nádrže. Mi - 14bt je určený na vlečné siete z baní a poskytuje vlečenie kontaktných a bezkontaktných vlečných sietí rôznych typov, kordový nakladač a vlečné kordové nálože. Vrtuľníky vlečnú sieť vlečú vo dvojiciach alebo jednotlivo, v závislosti od typu vlečnej siete. Vrtuľníky Mi—14 sú jediné ruské plnohodnotné obojživelné vrtuľníky, ktoré môžu skutočne voľne pristávať, riadiť a vzlietnuť z vodnej hladiny. Úspešné konštrukčné riešenia vyvinuté pre Mi-14 boli neskôr použité na iných vrtuľníkoch: Mi-8mt, Mi-24. V súčasnosti je ruské námorníctvo vyradené z prevádzky, prevádzkujú sa však v Poľsku, kde boli modernizované. Ďalšie 4 Mi-14 používa Ukrajina a najmenej 1 v Gruzínsku na jar 2015 zdroje v leteckom priemysle uviedli, že sa plánuje obnovenie výroby vrtuľníka Mi-14 v Kazanskom Vrtuľníkovom závode. Predpokladalo sa, že vrtuľník prejde hlbokou modernizáciou a bude sa používať vo vojenskej aj civilnej sfére. Počas medzinárodného námorného salónu 2.Júla 2015 predstavil ruský Helikoptérový Holding projekt obnovenia výroby helikoptéry Mi-14. Poznamenalo sa, že výroba vrtuľníkov by sa mohla obnoviť
v prípade záujmu o vrtuľník od potenciálnych zákazníkov. Bolo zaznamenané
že v prípade kladného rozhodnutia o projekte Mi-14 bude modernizovaný pomocou moderného vývoja
Na začiatku projektu je originálny zásobník a rezacia súprava, najzaujímavejšie je, že súprava obsahuje vložky v čepeliach
